Európsky imunizačný týždeň (EIW) vyhlasuje Svetová zdravotníctva organizácia (WHO) a na tento rok pripadá na obdobie od 21. - 27. apríla 2024. Cieľom je podporiť povedomie o očkovaní ako o prevencii infekčných ochorení a ochrany života. Zapojením sa do EIW hovoríme o význame dosiahnutia vysokej úrovne zaočkovanosti a tým predchádzať šíreniu ochorení, proti ktorým sa dá chrániť očkovaním
Zaočkovanosť u detí na Slovensku už niekoľko rokov vykazuje pokles. Nie sme jedinou krajinou EÚ, kde je podobná situácia. Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie od 50-tych rokov a v rámci očkovacieho kalendára platného v Slovenskej republike sa povinne očkuje proti 10 infekčným ochoreniam.
Zaočkovanosť na celoslovenskej úrovni administratívne kontrolovaná k 30. 8. 2023 nedosiahla hranicu 95 % pri štyroch druhoch povinného očkovania detí:
Celoslovenská zaočkovanosť v rámci pravidelného povinného očkovania detí presiahla hranicu 95 % pri piatich druhoch povinného očkovania:
v rámci základného očkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, invazívnym hemofilovým nákazám, vírusovej hepatitíde B (DTaP-IPV-VHB-POLIO)
V porovnaní s predchádzajúcim obdobím zaočkovanosť v rámci pravidelného povinného očkovania detí bola nižšia o 0,2 % až 1,0 % v závislosti od druhu očkovania.
„Podľa výsledkov administratívnej kontroly očkovania možno konštatovať, že celoslovenskú zaočkovanosť nad 95 % dosahujeme pri základnom očkovaní alebo pri prvej dávke očkovania u detí do 5 rokov proti všetkým desiatim ochoreniam v rámci Očkovacieho kalendára. Avšak u detí narodených v roku 2021 nedosahujeme zaočkovanosť nad 95 % pri prvej dávke očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Z výsledkov ďalej vyplýva, že u detí narodených v rokoch 2011, 2016 a 2017 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri očkovaní druhou dávkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Žiaľ, evidujeme aj zaočkovanosť iba 77 % v okrese Prievidza a 88 % v okresoch Malacky a Spišská Nová Ves práve v ročníku narodenia detí 2017. U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne. Teda deti v tomto veku nie sú chránené kolektívnou imunitou, sú vystavené vyššiemu riziku, že na dané ochorenie pri kontakte s chorým ochorejú,” informovala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.
S poklesom zaočkovanosti v Európe ide ruka v ruke nárast očkovaním preventabilných ochorení, ktoré je evidované naprieč Európou. Ide o infekčné ochorenia, ako napríklad čierny kašeľ alebo osýpky.
Epidémiu čierneho kašľa evidujú v Českej republike, kde počet prípadov chorých je najvyšší za posledných 60 rokov. Počet prípadov tam dosiahol k 14. 4. 2024 celkom 7 888 chorých s najvyššou chorobnosťou vo vekovej kategórii 15 - 19 ročných. Česká republika pristupuje k mimoriadnym dodávkam vakcín, pretože eviduje zvýšený záujem o očkovanie. Prípady ochorenia čierneho kašľa hlásia aj Chorvátsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Španielsko.
Na Slovensku je epidemiologická situácia nepretržite monitorovaná a k 17. 4. 2023 je spolu hlásených 390 prípadov ochorenia na čierny kašeľ (chorobnosť 7,18/100 000 obyvateľov). Najvyššiu chorobnosť je evidovaná u detí do 1 roka, ktoré ešte neboli pre svoj vek zaočkované všetkými dávkami proti ochoreniu čierneho kašľa.
V klinickom obraze dominuje protrahovaný dráždivý neproduktívny kašeľ trvajúci týždne až mesiace. Iné príznaky nebývajú prítomné. Je preto dôležité, aby lekári prvého kontaktu v rámci diferenciálnej diagnostiky brali do úvahy aj toto ochorenie.
Nárast chorobnosti na osýpky je evidovaná najmä v Rumunsku, ale aj v Rakúsku, vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku a v ďalších 13 krajinách EÚ. Napríklad Rumunsko hlási od januára 2023 viac ako 11 400 chorých na osýpky a 12 úmrtí. Susedné Rakúsko hlási za rok 2024 spolu 374 chorých na osýpky, Česká republika 14 chorých a Poľsko 40 chorých na osýpky. Na Slovensku je v tomto roku zaznamenaný jeden laboratórne potvrdený prípad osýpok u nezaočkovaného dieťaťa v okrese Považská Bystrica.
„Iba spoločnými silami môžeme chrániť zdravie tých najdrahších a najzraniteľnejších, naše deti. Epidemiológovia úradov verejného zdravotníctva, pediatri, infektológovia a v neposlednom rade i rodičia, všetkým ide o ochranu zdravia detí. Najúčinnejšou prevenciou proti infekčným ochoreniam je očkovanie, ktoré máme v Slovenskej republike zavedené od 50-tych rokov. Vďaka dlhodobému pravidelnému očkovaniu v našej krajine vymizli alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, častokrát aj smrteľných infekčných ochorení, s ktorými sa stretávali naši prastarí rodičia v čase, keď ešte boli deťmi a očkovanie neexistovalo. Išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky,” povedala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.
„Pri poklese zaočkovanosti napríklad proti čiernemu kašľu alebo osýpkam môžeme predpokladať, že aj v našej krajine sa budeme čoraz viac stretávať s ohniskami týchto ochorení. Infekčné ochorenie častokrát prenáša chorý človek, u ktorého je ochorenie v inkubačnom čase, nemá príznaky a teda ani nevie, že je chorý. V prípade, že takto chorý človek sa dostane do kontaktu s nezaočkovaným dieťaťom, je tu veľká pravdepodobnosť, že toto dieťa ochorie,” povedala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky. U adolescentov a dospelých ochorenie neprebieha rovnako ako u neočkovaných detí.
Zaočkovaná populácia vytvára určitú „ochrannú bariéru” prostredníctvom ochranných protilátok. Zabraňuje tak šíreniu infekčných ochorení v komunite. Očkovaní chránia aj tie deti, ktoré sa pre svoj vek alebo kontraindikácie nemohli dať zaočkovať.
„Poradne očkovania sú zriadené na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a sú tu pre rodičov, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky, či svoje dieťa dať alebo nedať zaočkovať. Rodičia majú právo pýtať sa na všetko, čo súvisí s očkovaním detí. V rámci Poradní očkovania epidemiológovia poskytujú rodičom bezplatné konzultácie o význame povinného očkovania. Naším cieľom nie je vyberanie pokút za odmietnutie očkovania. Práve naopak, oznámenie pediatra o odmietnutí očkovania dieťaťa je pre nás dôležitá informácia, že dieťa nie je očkované proti určitému infekčnému ochoreniu, a teda je zraniteľné v prípade vzniku ohniska nákazy. Je to dôležité, aby sme mohli adresnejšie prijímať potrebné protiepidemické opatrenia v prospech a pre ochranu zdravia nezaočkovaného dieťaťa,” povedala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.
Medzi rodičmi existuje aj skupina tých, ktorí sa rozhodli svoje dieťa nezaočkovať, a teda idú do rizika, že dieťa môže byť ohrozené na zdraví i na živote. Dnes ľudia cestujú za prácou aj oddychom a infekčné ochorenia hranice krajín nepoznajú. Ak rodič odmietne dať dieťa zaočkovať, nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, neočkované z dôvodu kontraindikácie alebo ak nedosiahli ešte určený vek očkovania.
Poradne očkovania na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v SR, v ktorých pracujú skúsení epidemiológovia, poskytujú konzultácie pre rodičov o očkovaní. Naše poradne očkovania spoločne s pediatrami v úzkej súčinnosti prinášajú odpovede a hľadajú pochopenie, aké sú príčiny odmietavých postojov, odkladu očkovania do neskoršieho veku, prípadne aké sú ďalšie dôvody odmietania očkovania. Najvyššia miera odmietania očkovania bola zaznamenaná v Trenčianskom kraji.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies