KÁHIRA. Na základe staroegyptského textu hrozila smrť v dôsledku choroby, ktorú lekári nevedeli diagnostikovať, každému, kto naruší pozostatky kráľovských múmií.
Podľa vedca Rossa Fellowesa by však za týmito záhadnými úmrtiami mohlo byť biologické vysvetlenie. V štúdii sa konštatuje, že na základe nových dôkazov o nezvyčajných úmrtiach v súvislosti so starovekými egyptskými hrobkami bola príčinou úmrtí otrava radiáciou. Tá pochádzala z prírodných prvkov obsahujúcich toxický odpad a urán. Bol zámerne umiestnený v zapečatenej hrobke.
Pôsobenie týchto látok mohlo vyvolať konkrétne druhy rakoviny, ako napríklad tú, ktorá pripravila o život archeológa Howarda Cartera. Pred viac ako sto rokmi Howard Carter ako prvý vstúpil do tajomnej hrobky. Pravdepodobne zomrel na infarkt v roku 1939 po tom, čo dlho trpel Hodgkinovým lymfómom. S príčinou takejto rakoviny sa predtým spájala otrava žiarením.
Ďalšou osobou, ktorá prechádzala hrobkou, bol lord Carnarvon, ktorý zomrel na otravu krvi po piatich mesiacoch. Po uštipnutí komárom mu zostala na koži malá ranka, ktorá sa infikovala po porezaní britvou.
Na otvorení hrobky sa zúčastnil aj Arthur Weigall, britský egyptológ. Toho obvinili z podnecovania mýtu o prekliatí. Weigall nakoniec zomrel na rakovinu vo veku 54 rokov.
Ďalšie osoby, ktoré sa zúčastnili na vykopávkach, zomreli na mŕtvicu, asfyxiu (stav vznikajúci, keď telo je zbavené kyslíka, čo spôsobuje bezvedomie alebo smrť, udusenie), zlyhanie srdca, cukrovku, otravu, zápal pľúc, vystavenie röntgenovému žiareniu či maláriu. Všetci zomreli vo veku 50 rokov.
Táto teória svedčí o tom, že hrobka bola skutočne prekliata, hoci to bolo skôr biologicky a zámerne. Podľa nápisov, ktoré sa našli v iných pohrebiskách po celom Egypte, sa však zdá, že ľudia vtedy o týchto toxínoch vedeli. V texte sa uvádza, že niektoré oblasti boli zakázané kvôli zlým duchom.
V štúdii sa vysvetľuje, že vysoká úroveň radiácie bola zdokumentovaná aj v ruinách hrobiek Starej ríše. Bola pozorovaná v dvoch oblastiach Gízy a v niekoľkých podzemných hrobkách Sakkáry. Takéto závery sa urobili aj v Osirisovej hrobke nachádzajúcej sa v Gíze.
Podľa Fellowesa bola intenzívna rádioaktivita spojená s dvoma kamennými truhlicami, ich vnútornou stranou. Profesor Robert Temple vysvetlil, že truhly pozostávali z čadiča a boli bodovým zdrojom žiarenia. Ďalšie štúdie merali koncentráciu radónu na rôznych miestach hrobiek v Sakkáre. Zistila sa v šiestich oblastiach v ruinách Sakkáry: v južnej hrobke, tuneloch hrobky Serapeum a v častiach Džoserovej pyramídy.
Okrem toho tisíce hrncov vykopaných v 60. rokoch 20. storočia spod pyramídy obsahovali až 200 ton látok, ktoré ešte neboli identifikované. To naznačuje, že toxíny mohli byť „pochované“ spolu s mumifikovanými telesnými pozostatkami.
Fellowes poznamenáva, že silná radiácia sa pripisuje aj prirodzenému pozadiu horniny. Úrovne sú však neobvykle lokalizované a vo vysokej miere. To nezodpovedá vlastnostiam vápencového podložia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies