MOSKVA - Rusko ešte v pondelok oznámilo, že nacvičí nasadenie taktických jadrových zbraní v rámci vojenského cvičenia po tom, čo Moskva označila hrozby zo strany Francúzska, Británie a Spojených štátov.
Odkedy Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu, Rusko opakovane varovalo pred rastúcimi jadrovými rizikami - varovania, ktoré Spojené štáty tvrdia, že musia brať vážne, hoci americkí predstavitelia sa vyjadrili, že nezaznamenali žiadnu zmenu v ruskom jadrovom postoji.
Rusko tvrdí, že Spojené štáty a ich európski spojenci tlačia svet na pokraj konfrontácie medzi jadrovými mocnosťami tým, že podporujú Ukrajinu zbraňami v hodnote desiatok miliárd dolárov, z ktorých niektoré sa používajú proti ruskému územiu.
Ako napísala ruská agentúra Ria Novosti, Kremeľ označil vyhlásenia západných politikov o možnosti priamej intervencie do ukrajinského konfliktu za veľmi nebezpečný trend.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že uskutoční vojenské cvičenia vrátane nácviku prípravy a nasadenia nestrategických jadrových zbraní na použitie. Dodalo, že cvičenia nariadil prezident Vladimír Putin. Informovala o tom agentúra Ria Novosti.
"Počas cvičenia bude vykonaný súbor opatrení na precvičenie otázok prípravy a použitia nestrategických jadrových zbraní," vyhlásil podľa Ria Novosti ruský rezort obrany. Zúčastnia sa na ňom raketové sily v Južnom vojenskom okruhu, letectvo a námorníctvo, uviedlo ministerstvo obrany. Cieľom cvičenia je zabezpečiť územnú celistvosť a suverenitu Ruska "v reakcii na provokatívne vyhlásenia a hrozby niektorých západných predstaviteľov voči Ruskej federácii", uvádza sa vo vyhlásení, ako ďalej informuje ruská agentúra Ria Novosti.
Rusko a Spojené štáty sú zďaleka najväčšími jadrovými mocnosťami na svete a vlastnia viac ako 10 600 z 12 100 jadrových hlavíc na svete. Čína má tretí najväčší jadrový arzenál, nasleduje Francúzsko a Británia.
Rusko má podľa Federácie amerických vedcov približne 1 558 nestrategických jadrových hlavíc, hoci presné údaje o takýchto zbraniach sú neisté kvôli nedostatočnej transparentnosti.
Žiadna mocnosť nepoužila jadrové zbrane vo vojne, odkedy Spojené štáty spustili prvé útoky atómovou bombou na japonské mestá Hirošima a Nagasaki v roku 1945.
Hlavné jadrové mocnosti bežne kontrolujú svoje jadrové zbrane, ale veľmi zriedka verejne spájajú takéto cvičenia s konkrétnymi vnímanými hrozbami tak, ako to urobilo Rusko.
Americký prezident Joe Biden vlani povedal, že podľa neho neexistuje žiadna reálna perspektíva, že by Rusko použilo jadrové zbrane. CNN ale uviedla, že najvyšší americkí predstavitelia urobili plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí za potenciálny ruský jadrový úder proti Ukrajine v roku 2022.
Niektorí západní a ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že Rusko blafuje kvôli jadrovým zbraniam, aby vystrašilo Západ, hoci Kremeľ opakovane naznačil, že by zvážil prelomenie jadrového tabu, ak by bola ohrozená existencia Ruska. "Nevidíme tu nič nové," povedal hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov. "Jadrové vydieranie je neustálou praxou Putinovho režimu."
Ruské ministerstvo obrany, ktoré vedie dlhoročný spojenec Putina Sergej Šojgu, vo svojom vyhlásení neuviedlo, na ktorých konkrétnych západných predstaviteľov odkazuje.
Kremeľ uviedol, že tak urobil v reakcii na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, britských predstaviteľov a zástupcu amerického Senátu.
Macron verejne nastolil myšlienku vyslania európskych vojakov do boja proti Rusku na Ukrajine, zatiaľ čo britský minister zahraničných vecí David Cameron povedal, že Ukrajina má právo použiť zbrane poskytnuté Londýnom na útoky na ciele vnútri Ruska.
Francúzsky prezident pre The Economist povedal: „Rusko nemôže na Ukrajine vyhrať. Ak Rusko vyhrá na Ukrajine, v Európe nebude žiadna bezpečnosť. Kto môže predstierať, že Rusko sa tam zastaví?“
Ako napísala agentúra Ria Novosti, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že vyhlásenia Západu o vyslaní vojakov NATO na Ukrajinu predstavujú "úplne nové kolo eskalácie napätia - je bezprecedentné a samozrejme si vyžaduje osobitnú pozornosť a špeciálne opatrenia".
Putin v marci varoval Západ, že priamy konflikt medzi Ruskom a vojenskou alianciou NATO pod vedením USA by znamenal, že planéta je krok od tretej svetovej vojny, ale dodal, že sotva niekto chce takýto scenár
NATO, vytvorené v roku 1949 s cieľom zabezpečiť kolektívnu bezpečnosť proti Sovietskemu zväzu, v súčasnosti organizuje cvičenie Steadfast Defender (Nezlomný obranca), najväčšie od konca studenej vojny. NATO nepovedalo, či bude zahŕňať nácvik nejakého jadrového prvku.
Jadrové veliteľské cvičenie NATO v roku 1983 vyvolalo na najvyšších úrovniach Kremľa obavy, že Spojené štáty sa pripravujú na prekvapivý jadrový útok.
Putin čelí výzvam niektorých zástancov tvrdej línie v Rusku, aby zmenil ruskú jadrovú doktrínu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých by Rusko použilo jadrovú zbraň, hoci Putin minulý rok povedal, že nevidí potrebu zmeny.
Vo všeobecnosti doktrína hovorí, že takáto zbraň by bola použitá v reakcii na útok s použitím jadrových alebo iných zbraní hromadného ničenia alebo použitie konvenčných zbraní proti Rusku, "keď je ohrozená samotná existencia štátu".
Putin prezentuje vojnu ako súčasť stáročného boja so Západom, ktorý podľa neho ponížil Rusko po páde Berlínskeho múru v roku 1989 rozšírením NATO a zasahovaním do toho, čo Moskva považuje za historickú sféru vplyvu Ruska.
Ukrajina a jej západní podporovatelia tvrdia, že vojna je zaberaním pôdy v imperiálnom štýle skorumpovanou diktatúrou. Západní lídri prisľúbili, že budú pracovať na porážke ruských síl na Ukrajine, pričom vylúčili akékoľvek nasadenie personálu NATO na Ukrajine.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies