Ako slony zdravia svojich priateľov a čo napovie reč ich tela?

Štúdia, ktorá bola uverejnená v časopise Communications Biology, naznačuje, že slony komunikujú zámerne a že svoj pozdrav prispôsobujú tomu, čo robia iné slony. Napríklad, keď už iný slon im venoval pozornosť, slony častejšie používali vizuálne gestá, v opačnom prípade častejšie používali dotyk.

"Pre mňa bolo naozaj vzrušujúce, že sme konečne pochopili, ako slony používajú svoje telá na komunikáciu," povedala autorka štúdie Vesta Eleuteriová. "Je to jednoducho ohromujúce, že sa na to tak veľmi spoliehajú, a pritom to ľudia tak prehliadajú."

Vedci už vedeli, že slony sa dorozumievajú na vzdialenosť až niekoľkých kilometrov pomocou dunenia, ktoré pre človeka nie je až také silné, ale slonie uši ho pozorne zachytia. Ich dlhé choboty sú vybavené vynikajúcim čuchom. Slony dokážu vycítiť vek, príbuzenské vzťahy a dokonca aj sociálne skupiny - medzi slonmi aj ľuďmi. V porovnaní s ľuďmi však majú slony pomerne slabý zrak.

Eleuteriová a jej tím zvolili iný prístup a pozorovali vizuálne gestá, ako napríklad mávanie ušami a naťahovanie trupu, spolu s vokalizáciou, dotykmi a správaním súvisiacim s pachom. Sledovali, ktoré gestá a zvuky sa vyskytovali spoločne, pričom si všimli, že mávanie ušami často sprevádzali nízke zvuky.Táto kombinácia bola najčastejším pozdravom, ktorý zdokumentovali. Opakujúca sa kombinácia naznačuje, že slony chcú komunikovať, skonštatovala Eleuteriová. Slony sa pred gestikuláciou zvyčajne pozreli jeden na druhého, čo túto myšlienku ešte viac posilnilo.

"Táto práca je jedinečná v tom, ako vážne sa zaoberá konceptom multimodálnej komunikácie, čo znamená komunikáciu, ktorá zahŕňa viacero zmyslov naraz," povedal výskumník Robbie Ball. "Tak ako ja môžem mávať rukou a kričať "Hej!" na svojho priateľa na druhej strane ulice, zdá sa, že aj slony kombinujú vhodné komunikačné signály, keď pozdravujú svojich priateľov," povedal Ball.

Vedci už roky dokumentujú kakofóniu pozdravného správania, keď sa stretnú skupiny slonov. Len nebolo jasné, ktoré správanie, ak vôbec nejaké, bolo zamýšľané ako komunikácia, a ktoré bolo bezmyšlienkovité. Aby vedci v novej štúdii odpovedali na túto otázku, pracovali so skupinou deviatich polodivokých slonov v Zimbabwe, pričom ich vždy na 10 minút oddelili a potom ich opäť spojili, aby pozorovali ich pozdravy.

Slony majú tendenciu zdraviť len tie slony, ktoré poznajú, takže prvým dôležitým krokom bolo zistiť, ktoré slony v skupine si už boli blízke. Ošetrovatelia slonov už mali určitý prehľad o sociálnej dynamike slonov. Na ich kvantifikáciu použili náhradný ukazovateľ priateľstva medzi slonmi: "index najbližšieho suseda". Dvakrát mesačne ošetrovatelia slonov kontrolovali, ktoré slony stoja najbližšie k sebe. Nakoniec si vybrali na štúdium šesť slonov, ktoré boli úzko prepojené.

Štúdia poukazuje na to, že slony žijú v zložitých sociálnych svetoch, kde sa rodinné skupiny rozdeľujú, stretávajú a sledujú zložité vzťahy v priebehu času.

"Majú dlhý život ako ľudia. Môžu žiť až 70 rokov a majú podobnú dráhu," povedala Eleuteriová.