Suma, ktorú zarobíte, môže mať vplyv na to, ako vnímate seba aj ostatných. Štúdia publikovaná v auguste 2013 v časopise „ Journal of Personality and Social Psychology “ požiadala jednotlivcov, aby hodnotili veci ako trieda, genetika a dokonca IQ.
Výskum odhaľuje, ako bohatstvo ovplyvňuje náš zmysel pre morálku, naše vzťahy s ostatnými a naše duševné zdravie. Psychológovia, ktorí skúmajú vplyv bohatstva a nerovnosti na ľudské správanie, zistili, že peniaze môžu silne ovplyvniť naše myšlienky a činy spôsobmi, o ktorých si často ani neuvedomujeme, bez ohľadu na naše ekonomické podmienky. Hoci bohatstvo je určite subjektívne, väčšina súčasných výskumov meria bohatstvo na stupniciach príjmu, pracovného postavenia alebo sociálno-ekonomických okolností, ako je dosiahnuté vzdelanie a medzigeneračné bohatstvo.
Peniaze sú pre niektorých zdrojom pýchy alebo útechy a pre iných sú zdrojom viny , stresu alebo hanby.
Zatiaľ čo peniaze samotné nespôsobujú závislosť alebo zneužívanie návykových látok, bohatstvo je spojené s vyššou náchylnosťou na problémy so závislosťou. Množstvo štúdií zistilo, že bohaté deti sú náchylnejšie na problémy so zneužívaním návykových látok , potenciálne kvôli vysokému tlaku na dosiahnutie a izolácii od rodičov.
Štúdie tiež zistili, že deti, ktoré pochádzajú od bohatých rodičov, nemusia byť nevyhnutne oslobodené od problémov s prispôsobením – v skutočnosti výskum zistil , že pri niekoľkých ukazovateľoch neprispôsobivosti získali stredoškoláci s vysokým socioekonomickým postavením vyššie skóre ako študenti z centra mesta.
Výskumníci zistili, že tieto deti môžu mať väčšiu pravdepodobnosť internalizácie problémov, ktoré sú spojené so zneužívaním návykových látok.
Aj samotná honba za bohatstvom sa môže stať nutkavým správaním. Ako vysvetlila psychologička Dr. Tian Daytonová, nutkavá potreba získať peniaze sa často považuje za súčasť skupiny správania známej ako procesné závislosti alebo „behaviorálne závislosti“.
V súčasnosti je myšlienka procesových závislostí široko akceptovaná. Procesné závislosti sú závislosti, ktoré zahŕňajú nutkavý alebo nekontrolovateľný vzťah s určitým správaním, ako je hazardné hry, sex, jedenie a, áno, dokonca aj peniaze.... Dochádza k zmene v chémii mozgu so závislosťou na procese, ktorá je podobná. na účinky alkoholu alebo drog, ktoré menia náladu.
Pri procesovej závislosti môže zapojenie sa do určitej činnosti – povedzme pozeranie pornografie, nutkavé jedenie alebo obsedantný vzťah k peniazom – naštartovať uvoľňovanie mozgových/telesných chemických látok, ako je dopamín, ktoré v skutočnosti vytvárajú „povzbudenie“, ktoré je podobné chemickému požitiu. lieku. Osoba, ktorá je závislá na nejakej forme správania, sa naučila, aj keď nevedome, manipulovať s vlastnou chémiou mozgu.
Výsledky prieskumu naznačujú, že pre väčšinu nie sú financie a vzťahy úplne oddelené entity. Takmer deväť z desiatich respondentov (89 percent) uviedlo, že finančná stabilita je pre šťastný a úspešný vzťah nevyhnutná, zatiaľ čo len 11 percent uviedlo, že nie.
Nie je preto prekvapujúce, že väčšina respondentov verí, že finančné problémy predstavujú výzvu pre vzťah ako celok. Na otázku, či by strata príjmu alebo zníženie platu negatívne ovplyvnilo ich vzťahy, 57 percent respondentov verilo, že áno.
Z tých, ktorí vyjadrili túto obavu, 45 percent uviedlo, že strata príjmu by bola náročná, ale nebola by porušením dohody. Zvyšných 12 percent uviedlo, že by to mohlo viesť k rozchodu, rozchodu alebo rozvodu.
Aj keď tieto výsledky môžu znieť alarmujúco, naznačujú, že veľa párov by mohlo mať prospech – finančne aj vzťahovo – zo spoločnej práce na finančnej stabilite. Plánovanie spoločných cieľov, spoločné zostavovanie rozpočtu alebo dokonca spolupráca s dôveryhodným finančným poradcom je niekoľko spôsobov, ako môžu páry dosiahnuť pokrok v oblasti financií aj partnerstva.
Suma, ktorú zarobíte, môže mať vplyv na to, ako vnímate seba aj ostatných. Štúdia publikovaná v auguste 2013 v časopise „ Journal of Personality and Social Psychology “ požiadala jednotlivcov, aby hodnotili veci ako trieda, genetika a dokonca IQ.
Najbohatšími respondentmi boli tí s najhlbším zmyslom pre triedny esencializmus. Chudobní ľudia mali tendenciu veriť, že trieda nesúvisí s génmi – že v podstate každý môže byť bohatý a každý môže byť chudobný. Na druhej strane bohatí ľudia skôr verili, že bohatstvo je súčasťou génov a identity – že majú nárok na bohatstvo na základe svojich osobných okolností a činov. Bohatí respondenti tiež verili, že život je viac-menej spravodlivý a ľudia väčšinou dostanú to, čo si zaslúžia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies