ROZHOVOR Kazateľ vysvetľuje, prečo je dôležité oslavovať to, že Ježiš sa vrátil do neba

Pastor Evanjelickej cirkvi metodistickej v Trnave, Ľuboš Tagaj, hovorí, že ani on si spočiatku neuvedomoval, aká krása je v Nanebovstúpení ukrytá. Až posledné roky ho akosi zaujal, venoval sa mu hlbšie a veriacim potom priniesol posolstvo. Nanebovstúpenie sme síce oslávili minulý týždeň, nič to ale nemení na tom, že jeho význam je dôležité nosiť si v srdci aj teraz, aj budúci týždeň aj o tridsaťštyri rokov.
 
40 dní
 
Kazateľ vysvetľuje, že napríklad v knihe Skutky apoštolov nájdeme zmienky o tom, ako sa Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní zjavoval učeníkom, a to až pokým nevstúpil do neba. Robil tak po dobu 40 dní, čo nie je náhoda, že je to práve takéto číslo.
„Číslo 40 v Biblii znamená akýsi ukončený proces. Aj dieťa je v živote matky približne 40 týždňov,“ povedal pastor.
 
Našu pozornosť upriamuje aj na to, aby sme si všimli, ako zázračne bol Ježiš vzatý do neba. Len si skúsme predstaviť tú situáciu. Rozprával sa s učeníkmi, tí ho dychtivo počúvali. Vedeli, že je to rozlúčka, a predsa zrejme nie celkom rozumeli, čo sa deje. Ježiša poňal oblak, odrazu, priamo pred ich očami, vystupoval hore. Čo asi cítili? Akiste strach. Prekvapenie. Úctu aj šok.
Šokovaní boli určite, keďže sa vedľa nich zjavili dvaja anjeli a poučili ich, že tak, ako videli teraz Ježiša odchádzať, tak podobne sa vráti naspäť na zem.
 
„Toto by sme pravdepodobne pri menovaní jeho zázrakov nespomenuli, ale bol to zázrak,“ zdôrazňuje kazateľ. Naráža tak na skutočnosť, že ak by sa nás ktosi spýtal, aké zázraky počas svojho pôsobenia Ježiš vykonal, tí z nás, čo sú trochu znalí jeho života na zemi, by povedali niečo o tom, ako premenil vodu na víno. Ako vzkriesil z mŕtvych svojho priateľa Lazara. Ako otvoril oči slepým či prinavrátil sluch hluchým. Povedali by sme všetko možné, ale zabudli by sme, že zázrak bolo aj jeho vstúpenie na nebo.
 
Je to tak správne
 
Ľuboš Tagaj tiež vraví, že tým, ako sa Ježiš posadil v nebi, sa ukončila jeho práca na zemi. Neskončilo sa to v deň, keď vstal z hrobu, a už vôbec nie ukrižovaním. Veru nie, práca sa skončila posadením sa na najčestnejšom mieste v nebi, a bolo to tak správne.
„Dostal tak uznanie svojej práce, je to veľké zadosťučinenie pre Ježiša,“ prezrádza pastor niečo, čo on sám teraz chápe lepšie ako kedykoľvek predtým. Preto aj veriacich v cirkvi, kde pôsobí, vyzval, aby, metaforicky napísané, Božiemu synovi v tento deň gratulovali, aby ho oslavovali spolu s ním.
 
A čo my?
 
My ľudia sme už raz takí. Chceme niečo zo všetkého mať, však? Nanebovstúpenie je predovšetkým o Ježišovi, lebo to on zvíťazil, to on preukázal poslušnosť. To on všetko dokonale vykonal. A predsa i my máme úžitok.
 
Keby totiž zostal na zemi, bol by na jednom mieste, nedostupný pre všetkých naraz. Teraz, keďže po svojom odchode do neba, poslal aj Ducha svätého, ho môžeme mať vždy a všade. Počuje, reaguje, preukazuje každé ráno a každý večer, ako hlboko nás miluje.