Nórske kráľovstvo, Španielske kráľovstvo a Írska republika práve oznámili, že počínajúc 28. májom 2024 začínajú uznávať „Palestínu“ ako štát. V tomto zmysle sa vyjadrili írsky predseda vlády Simon Harris, španielsky premiér Pedro Sánchez aj nórsky ministerský predseda Jonas Gahr Støre. O rozhodnutí vlád týchto krajín informujú renomované svetové agentúry a domáca tlač všetkých troch krajín.
Stojí za pripomenutie, že Nórsko a Írsko už dávnejšie uznali Kosovskú republiku ako samostatný štát, čo napr. Slovensko (spolu s Gréckom, Cyprom, Španielskom a Rumunskom v EÚ doteraz neurobili). Izrael reagoval odmietavo a odvolal svojich veľvyslancov z Írska a Nórska na „konzultácie“, čo je jednou formou diplomatického protestu, inak celkom štandardného a vonkoncom bezvýznamného.
„Uprostred vojny, ktorá stála život už desaťtisíce ľudí, musíme pri
živote udržiavať jedinú možnú alternatívu, ktorá ponúka
Palestínčanom a Izraelčanom riešenie: dva štáty, ktoré bok po
boku spolunažívajú v mieri a bezpečnosti“. Takto to v svojom vyhlásení videl nórsky premiér a dodal, že
palestínsky národ „má základné právo na sebaurčenie a že bez dvojštátneho riešenia na Blízkom východe mier
nezavládne. Inými slovami: palestínsky štát je predpokladom pre pre mier“.
O skutočnosti, že dva štáty, ktoré „majú bok po boku spolunažívať v mieri a bezpečnosti“ je nutné, aby vláda v
Pásme Gazy uznala právo štátu Izrael na existenciu a zriekla sa
svojho deklarovaného cieľa – zničenia susedného štátu a
vyvraždenie jeho obyvateľstva – sa nórsky premiér Støre
nezmienil. Dokonca ani o 7. októbri 2023, keď gazansko-palestínska
strana ukázala, ako si predstavuje „mierové spolunažívanie
oboch štátov bok po boku“.
Írsky premiér Simon Harris bol pri oznámení o uznaní palestínskeho štátu v Dubline o triedu triezvejší. Uviedol iba,
že ide o„historický a dôležitý deň pre Írsko a Palestínu“.
Laith Arafeh, zástupca Palestínskej samosprávy v Nemecku vyzval v Berlíne spolkovú vládu, aby nasledovala príkladu Nórska, Španielska a Írska, a aby uznala Palestínsku samosprávu (vrátane de facto existujúceho štátu Gaza) ako samostatný štát. Neuviedol však, či de facto samostatný štát Gaza, voči ktorému nemá Izrael nijaké územné nároky, prestane s vyhrážkami, že ide zničiť Izrael za každú cenu a so zabíjaním Židov a v Izraeli žijúcich cudzincov.
Sústredil sa však na diplomatický výrok, že„vzhľadom na mimoriadnu zodpovednosť Nemecka za mier v danom regióne a pre jeho prejavovaný záujem o dvojštátne
riešenie je možné dúfať, že Spolková republika bude nasledovať
a postaví sa za správnu vec Palestíny, ktorá čaká na
nezávislosť svojho štátu, a že jej ľud čaká na svoju
slobodu“.
Ako diplomat sa samozrejme nezmienil o stave ľudských práv v Palestínskej autonómii, o drastických
občianskych vojnách v iných arabských krajinách a ani o
brutálnom zaobchádzaní s opozíciou a vlastným národom
palestínskych Arabov ani nehovoriac.
Odvolanie veľvyslancov je rutinná záležitosť a krajiny, ktoré oznámili uznanie palestínskeho štátu, s tým museli rátať. Predstave, že tým na historickom území Palestíny vyriešenia otázku mier kontra vojna, určite neveria. Podobne ako tomu neverí Izrael, ktorý si 23. októbra prežil „malý holokaust“ ( juhoizraelskú „šoa“).
V Jeruzaleme považujú kroky troch európskych krajín za podnecovanie vojny, zabíjania nevinných a „odmenu za terorizmus“. Izraelský minister zahraničných vecí
Izrael Katz sa tiež vyjadril „diplomaticky“, od toho tu
diplomatov máme, keď už predtým nič preventívne nezvládnu.
Odvolal veľvyslancov židovského štátu zo„zradných“ krajín
a na adresu Nórska a Írska (zvláštne, že Španielsko vynechal):„Izrael nebude mlčať voči krokom, ktoré ohrozujú jeho suverenitu a bezpečnosť“.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies