Storočia starý prameň vlasov, ktorý sa ukázal byť od neznámej ženy, a pokročilé technológie genomického sekvenovania v roku 2023 vyvrátili dlhoročnú teóriu, že nemecký skladateľ Ludwig van Beethoven zomrel na otravu olovom.
Namiesto toho slávny klavirista v búrlivý deň, sužovaný žltačkou, podľahol pravdepodobne ochoreniu pečene, ktoré spôsobila infekcia hepatitídou typu B, zhoršená jeho pitím alkoholu a podmienená genetickými rizikovými faktormi.
Napriek všetkému záujmu o to, ako Beethoven zomrel, si však vedci stále neboli istí, čo spôsobilo jeho gastrointestinálne problémy a postupnú stratu sluchu počas celého života. Beethoven, rozrušený ich nástupom, dokázal napriek tomu skomponovať orchestrálne symfónie, ktoré sú dodnes neuveriteľné, hoci ho strata sluchu prinútila stiahnuť sa z verejnosti a prestať vystupovať.
Nové skúmanie dvoch prameňov vlasov, ktoré sa považovali za Beethovenove, teraz potvrdilo, že skladateľ skutočne pravdepodobne trpel následkami otravy olovom - hoci vystavenie olovu nebolo tou skutočnou príčinou jeho úmrtia.
Nader Rifai, patológ z Harvard Medical School, a jeho kolegovia analyzovali dva zväzky vlasov, ktorých pravosť bola potvrdená v genetickej analýze z roku 2023.
Pomocou klinicky overených metód hmotnostnej spektrometrie Rifai a jeho kolegovia zmerali množstvo olova, ako aj arzénu a ortuti v oboch vlasových prameňoch, ktoré sa najprv umyli a vysušili, aby sa minimalizovala kontaminácia pri manipulácii a skladovaní.
Koncentrácia olova v prvom prameni vlasov bola 64-krát vyššia ako horná hranica, ktorá sa považuje za prípustnú u zdravého človeka, zatiaľ čo v druhom prameni bola koncentrácia olova 95-krát vyššia ako toto referenčné rozpätie. Vysoké boli aj hladiny arzénu a ortuti.
Na základe hladín olova vo vzorkách vlasov z 19. storočia potom vedci odhadli, že koncentrácia olova v Beethovenovej krvi mohla byť 69 až 71 mikrogramov na deciliter (µg/dl).
"Takéto hladiny olova sa bežne spájajú s gastrointestinálnymi a renálnymi ochoreniami a zhoršeným sluchom, ale nepovažujú sa za dostatočne vysoké na to, aby boli jedinou príčinou smrti," napísal Rifai a jeho kolegovia pre časopis Clinical Chemistry.
Beethovenovo vystavenie olovu sa dá ľahko vysvetliť kultúrou pitia z olovených nádob a lekárskymi zákrokmi, ktoré sa v Beethovenovej dobe používali. Nové merania z overených vzoriek nám dávajú väčšiu istotu, ako toto vystavenie olovu pravdepodobne ovplyvnilo jeho zdravie.
"Hoci zistené koncentrácie nepodporujú názor, že vystavenie olovu spôsobilo Beethovenovu smrť, mohlo prispieť k zdokumentovaným ochoreniam, ktoré ho trápili väčšinu jeho života," uzatvárajú výskumníci.
Meranie hladiny olova vo vlasoch však nemusí byť dobrým ukazovateľom koncentrácie v krvi a existujú aj iné možnosti, ktoré by mohli vysvetliť Beethovenovu stratu sluchu, a ktoré zvažovali aj iní výskumníci.
Genetická analýza z roku 2023 odhalila, že Beethoven mal niekoľko genetických markerov spojených s lupusom, zriedkavým ochorením, ktoré niekedy môže viesť k strate sluchu.
Historici medicíny sa tiež zamýšľali nad tým, či Beethovenove kosti stredného ucha neboli zrastené, čo sa stáva pri stave nazývanom otoskleróza. Genetické príčiny otosklerózy však zatiaľ nie sú známe, takže zostáva otvorenou záhadou, ku ktorej by sa dalo vrátiť, ak sa v budúcnosti zistia genetické súvislosti.
"Ako všetky dobré príbehy, aj tento nám zanecháva toľko otázok ako odpovedí," povedal o Beethovenovom prípade v roku 2023 Walther Parson, forenzný molekulárny biológ z Lekárskej univerzity v Innsbrucku v Rakúsku.
Výskum bol uverejnený v časopise Clinical Chemistry.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies