BRUSEL - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár sa v dňoch 26. a 27. mája 2024 zúčastnil na dvojdňových rokovaniach v Bruseli vrátane zasadnutia Rady Európskej únie pre zahraničné veci. Hlavnými témami stretnutí šéfov diplomacií bola diskusia o aktuálnej situácii na Ukrajine a Blízkom východe.
Včerajšie rokovanie ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ bolo poslednou príležitosťou na spoločnú diskusiu pred samitom o mieri pre
Ukrajinu, ktorý sa uskutoční v polovici júna vo Švajčiarsku. V
súvislosti so závažnými udalosťami po atenáte na predsedu
vlády SR Roberta Fica informoval šéf slovenskej diplomacie, že na
mierovej konferencii bude zastupovať slovenského premiéra. V tejto
súvislosti minister Juraj Blanár opätovne vyzdvihol význam tohto
stretnutia svetových lídrov:
„Mierová konferencia vo Švajčiarsku bude smerodajná a boli by sme veľmi radi, keby sa jej zúčastnilo čo najviac krajín – globálni hráči
svetového juhu a predovšetkým Čína. Bez relevantnej a početnej
medzinárodnej účasti je nemožné garantovať akýkoľvek výsledok,“ uviedol s tým, že pre mierové úsilie je potrebná tiež ochota Ruskej
federácie, ktorá zatiaľ deklaruje, že sa na rokovaní vo Švajčiarsku
nezúčastní.„Počúvame však informácie, že mierová konferencia by mala pokračovať ďalším kolom v Saudskej Arábii, na ktorú by malo dostať pozvánku aj
Rusko,“ dodal J. Blanár.
S cieľom priblížiť situáciu na Ukrajine vystúpil na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci
prostredníctvom online videospojenia opäť ukrajinský minister
zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Zdôraznil potrebu posilnenia kapacít
protivzdušnej
obrany Ukrajiny a požiadal o dodanie ďalších systémov Patriot od
západných spojencov. Minister Juraj Blanár po rokovaní pre médiá
potvrdil, že Ukrajine bol zatiaľ prisľúbený jeden takýto systém.
Slovenská vláda podľa ministra naďalej zotrváva na svojej pozícii
a nebude poskytovať vojenskú podporu zo skladov Ozbrojených síl SR:„Pre nás je dôležité to, čo zdôrazňujeme už od nástupu novej slovenskej
vlády – že maximálne podporujeme hľadanie mierových riešení.“
K situácii na Blízkom Východe sa už v predvečer rokovania Rady na
pozvanie ministrov zahraničných vecí Nórska a Saudskej Arábie
uskutočnilo stretnutie k podpore urýchleného hľadania politického
riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu, na ktorom sa zúčastnil
vysoký počet ministrov zahraničných vecí EÚ vrátane šéfa slovenskej
diplomacie. O kritickej situácii v Gaze tak hovorili priamo s ministrami
zahraničných vecí
Egypta, Jordánska, Kataru, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Turecka i
s premiérom Palestínskej samosprávy a ďalšími:„Diskutovali sme o tom, čo a ako chceme dosiahnuť. Bolo použité veľmi príznačné
prirovnanie, že vieme, ako má skladačka vyzerať: prímerie, humanitárna
pomoc a dvojštátne riešenie,“ priblížil obsah rokovaní J. Blanár.
Slovenská republika ako nástupnícky štát po bývalom Československu uznala Palestínu už v roku 1988, tento akt potvrdila ešte v roku 1993. „Teraz je na iných krajinách, keď hovoria, že jediné udržateľné
riešenie do budúcnosti je dvojštátne, aby urobili
tento dôležitý krok a uznali Palestínu. Slovensko preto hlasovalo vo
Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov aj za posilnenie práv
Palestíny v OSN. Je to dôležité nielen pre Palestínu, ale súčasne pre
samotný Izrael a dosiahnutie udržateľného mieru,“ skonštatoval minister zahraničných vecí SR. Doplnil, že na stretnutí sa
kriticky hovorilo rovnako o ďalšej výstavbe židovských osád na
okupovanom západnom brehu Jordánu, čo podľa účastníkov diskusie
neprispieva k mierovému úsiliu. Zdôraznil: „Izrael musí rešpektovať rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora o zastavení
pozemnej operácie v Rafahu a potrebu zabezpečiť, aby do Gazy znova
prúdila dostatočná humanitárna pomoc“.
V nedeľu podvečer sa minister Juraj Blanár stretol taktiež s ministrami
zahraničných vecí neformálneho zoskupenia štátov východného krídla
Severoatlantickej aliancie – Bukureštskej deviatky, kam patrí aj
Slovenská republika
(členmi B9 sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko). Ministri diskutovali o prípravách júlového samitu Aliancie vo
Washingtone, posilnení obrany východného krídla, zvýšení hybridných
aktivít Ruska v Pobaltí
a perspektívach ukončenia vojnového konfliktu na Ukrajine. Po skončení
pondelkovej Rady EÚ pre zahraničné vzťahy sa šéf slovenskej
diplomacie zúčastnil ešte na 8. Bruselskej donorskej konferencii na
podporu Sýrie a regiónu, kde deklaroval pripravenosť Slovenskej
republiky prispieť do balíka humanitárnej pomoci k stabilizácii pomerov
v regióne s cieľom prevencie nelegálnej migrácie s bezpečnostnými
dopadmi na nás v Európe.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies