Znie to neuveriteľne, ale prezidentkou štátu označovaného ako násilnícko mužský („macho“) a mafiánsky, sa stala žena. Claudia Sheinbaumová. Veľa Slovákov túto krajinu nenavštívilo, ale treba pripomenúť najmä to, že v Mexiku vládne „prezidentský systém“. Prezident tam neplní iba formálne úkony a neprezentuje štát navonok ako jeho najvyšší ústavný činiteľ, ale je aj šéfom exekutívy na úrovni „nášho“ statusu premiéra.
Mnohé významné Mexičanky (stačí si na webe prečítať reakcie
v hlavných mexických novinách) oslavujú zvolenie Sheinbaumovej
ako víťazstvo rodovej rovnosti a triumf pre feminizmus, ale to
všetko sa ešte len ukáže v čase a priestore.
Sheinbaumová nielenže je prvá žena na mieste prezidentky, ale aj prvá, hoci
„nepraktizujúca“ Židovka v tomto úrade. A to z oboch hlavných
prúdov. Z otcovej strany „aškenáziovská“ Židovka z Litvy, z
matkinej strany bulharská „sefarditka“. Obaja rodičia
emigrovali do Mexika v medzivojnovom alebo vojnovom (druhá svetová)
období.
Keďže túto federáciu spolkových krajín (dlhý tvar Estados Unidos Méjicanos) málo poznáme, niečo predsa len vieme z jeho dejín vďaka skvelému dielu amerického hispanistu 19. storočia Williama Prescotta. Jeho kniha Dejiny dobytia Mexika totiž vyšla aj v bývalom východnom Nemecku (NDR) a bola tak vďaka činnosti Kultúrneho centra NDR ľahko dostupná pre domácich čitateľov v bývalom Československu.
S bývalým Československom malo Mexiko už za „prvej republiky“
dobré vzťahy. Už v roku 1936 bola jedna ulica v hlavnom meste
pomenovaná po prezidentovi Masarykovi. Dnes je z nej jedna z
navýstavnejších (ale aj najdrahších) tried v „Ciudad de
Méjico“. V roku 2000 dokonca v tomto neprehľadnom hlavnom meste
(25 – 30 miliónov obyvateľov s predmestiami a satelitnými
mestami) odhalili aj sochu T. G. Masaryka. Na ulicu alebo sochu
pomenovanú po Jozefovi Tisovi v „Mexico-City“ nenarazíte. To
musíte ísť hľadať do Bánoviec nad Bebravou alebo inde po
Slovensku.
Inak prezidentka tejto krajiny to
nebude (ako inak?) mať ľahké. Mexičania tejto bývalej starostke
Ciudad de Méjico odovzdali v prezidentských voľbách v nedeľu
takmer 60% hlasov, čo je dosť ťažký chomút, ktorý sa dá
uniesť na krku. Znamená to, že sa do nej vkladajú obrovské
očakávania. Lenže je takmer nemožné, aby Claudia Sheinbaumová
tieto nádeje splnila. Je predstaviteľkou novej generačnej
ľavicovej strany MORENA (názov vytvorený z Movimiento Regeneración
Nacional – Národné hnutie obnovy), čo tej strane nebráni
odvolávať sa na národnú patrónku Mexika, na “Nuestra Señora de Guadalupe” (La Virgen de Guadelupe), čiže Pannu z Guadelupe známu ako La Morena. Nie je to vlastne nič nesystematické. Aj bývalý člen
Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a súčasný ruský prezident
Vladimír Putin sa rád necháva zachytávať kamerami, ako sa
prežehnáva v chrámoch (sobóroch).
Novej (židovskej) prezidentke Mexika asi neostane nič iné (ako inak v Mexiku?), ako
sa prispôsobiť mexickej náboženskej kultúre. Mexiko je navyše
treba zaradiť do regionálnej scény. Geograficky patrí do Severnej
Ameriky, kultúrne do Strednej Ameriky, jazykovo do Latinskej
Ameriky. Vyberte si..
Slovensko má s týmto štátom štandardné diplomatické vzťahy.
Mexiko je stredne dôležitý obchodný partner Slovenskej republiky
a Slovensko uznalo hneď po rozdelení ČSFR. Ide o obrovskú
krajinu. Jej rozloha meria takmer dva milióny kilometrov
štvorcových, takže si prepočítajte, koľkokrát je väčšie ako
Slovensko (to má necelých 50 000 kilometrov štvorcových). Počet
obyvateľstva sa v roku 2024 odhaduje na 130 miliónov, ale to číslo
je relatívne. Nikto presne nevie, koľko Mexičanov sa zdržiava v
USA, kam Mexičania masovo ilegálne utekajú. Do Mexika zase utekajú
ľudia z Guatemaly a Hondurasu... Trochu to pripomína Slovensko,
ktoré tiež nevie štatisticky definovať, či v zahraničí žije
10% Slovákov? Štatisticky absolútna väčšina z nich v Česku.
Samozrejme tých mladých a výkonných, takže tam odvádzajú dane.
Etnické zloženie obyvateľstva bude Claudii Sheinbaumovej tiež robiť vrásky na
čele. Podľa mexických štatistík tvoria asi 60% Mexičanov
„mestici“ („miešenci“ Európanov a domorodcov), 30% sú
„indiáni“ a len 10% „kreoli“, teda priami potomkovia
Európanov. Táto etnická karta sa v niektorých krajinách
Latinskej Ameriky dá kedykoľvek vytiahnuť z rukáva. Urobili tak
napríklad ľavicoví vodcovia vo Venezuele (Hugo Chávez) alebo v
Bolívii (Evo Morales).
Realitou je, že politiku v Mexiku vždy ovládali Mexičania pôvodom z Európy, ale
Sheinbaumová sa na tohto žolíka v rukáve odporcov musí
pripraviť. Mexiko je však od strednej Európy ďaleko a stane sa
(hispánski nelegálni utečenci) najskôr horúcou témou v
amerických novembrových prezidentských voľbách, nie nateraz v
eurovoľbách. EÚ má iné migračné starosti ako USA.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies