Mnohí snívajú o ďalekých krajinách. O vyšších platoch, lepších podmienkach, milších ľuďoch a väčších šťastiach. Nič zlé na tom nie je, samozrejme, lebo sen je vec súkromná a vzťah s ním je intímny. Platí, že snívať si môže každý, o čom len chce. Ale negativizmus je všadeprítomný a posúva sa sem a tam, ako by mu tu všetko patrilo.
Že vraj Slovensko je najhoršie, že vraj inde sa majú oveľa lepšie. My sme však našli aj takých, ktorí si myslia čosi iné a o svoje myšlienky sa neváhali podeliť.
Lekári
Gabriel mal nedávno veľmi vážny úraz. Bolo to bolestivé a zdĺhavé, a keďže sa nehoda týkala nohy, tak navyše nemal umožnené len tak sa pohybovať ako predtým. Ba ani do cirkvi neprichádzal tak, ako bol zvyknutý.
Štyri mesiace trávil väčšinou doma, bohoslužby sledoval online a zotavoval sa, lebo bolo nutné ho aj operovať. Nuž ale keď prišiel konečne v nedeľu medzi svojich priateľov kresťanov, nielenže sa im poďakoval za modlitby, ale vyslovil aj niečo pozitívne na adresu svojej rodnej krajiny.
Povedal, že je nesmierne rád za lekárov, ktorí ho opatrovali a že hoc viacerí nadávajú, že na Slovensku toto a tamto nemáme, on si váži, že sa mu dostalo takej dobrej starostlivosti. Slovensko je pre neho aj miestom, kde stretol slušných lekárov, kvalitných a múdrych.
Príroda
Max žije na Orave, ale v súčasnosti sa tadiaľ často nepohybuje. Skôr býva v Českej republike, keďže ho zlákalo študovať u našich susedov. Len čo sa však povie Slovensko, jemu sa ihneď vybaví príroda. Lebo práve tá pre neho predstavuje domov. Kedykoľvek sa vráti na Oravu, zhlboka sa nadýchne a vychutnáva si všetko, čo sa okolo neho nachádza. Ten pokoj a krásu. Bezpečie prírody.
Láskavosť
Michaela a Lukáš sú zrakovo hendikepovaní, alebo ak chcete, tak nevidiaci. Niekedy sa vyberú spoločne do mesta, vypiť si horúcu čokoládu alebo len tak blúdiť krížom-krážom. Rodinní príslušníci sa ich vypytujú, či im ľudia nerobievajú problémy, či ich niekedy neokradli a podobne. Na to s úsmevom odpovedajú, že nie, skôr naopak. Zastavujú ich celkom neznámi s otázkou, či náhodou netreba pomôcť a niekam doviesť. Pravdaže vedia, že sa medzi nami nájdu všelijaké povahy a niektorí môžu byť skutočne neprajní, ale zatiaľ mali šťastie. A to si aj cenia, že na Slovensku sú ľudia s otvoreným srdcom, schopní podať ruku. Schopní pomôcť v núdzi.
Jazyk
Renáta milovala slovenský jazyk. Ach, ako veľmi ho milovala. Raz šla do Prahy, vyzdvihnúť dcéru a započúvala sa na stanici do rozhovorov. Čeština sa jej páčila, aj sa usmievala, že ju počuje, ale veliký rozdiel nastal, keď sa ocitla doma, konkrétne v Trnave. Úsmev bol hneď širší, len čo započula slovenčinu. Milovala ju tak, že sa rozhodla jazyk aj v staršom veku študovať a občas si nejaké to slovíčko vymýšľala. To pre ňu predstavovalo Slovensko, jazyk, ktorý sa oplatí ľúbiť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies