Tisíc rád, tisíc vypočutých právd, a predsa je to ťažké. Viete, keď človek kráča po zemi, všeličo sa učí. O sebe aj o iných, o láske aj nenávisti, o múdrosti. Načerpáva všetko, čo sa len dá, ale keď príde na lámanie chleba, už nestačí len sedieť a načúvať, už je nutné aj konať.
Nikola túto pravdu dobre pozná. Je to mladá žena so snami, ktorá sa zaľúbila. Vlastne aj to je slabé slovo, priam zošalela láskou. Jej vyvolený sa zdal byť nie síce dokonalý, ale ako odpoveď na jej modlitby. Hovoril, keď mal hovoriť. Skladal jej k nohám komplimenty, keď jej duša zápasila s pochybnosťami o sebe samej. A bolo tam TO. Spojenie, o ktorom dovtedy len čítala v knihách a hľadela naň v romantických filmoch určených na dlhé zimné večery.
Nebola to rozprávka
Vzťah s ním trval niekoľko mesiacov, keď si to priznala, hoci keby mala byť Nikola úprimná, tie znamenia tam boli vždy. Niekedy sa neozval aj tri dni. Len tak. Jeho vysvetlenie znelo, že on jej písal a volal, ale nejako sa esemesky neodoslali a telefón nezvonil. Chabé výhovorky, áno.
Všetko sa stupňovalo, aj slzy prichádzali častejšie. A čím častejšie prichádzali, tým viac jej do mysle udierali dve slová. Toxický vzťah.
Hodiny a hodiny
Nikola trávila hodiny a hodiny vyhľadávaním si informácií. Počúvala kazateľov, keďže bola veriaca, zaujímala sa predovšetkým o pohľad samotného Boha. Kvárila ju zvedavosť, či v Biblii nájde dajaké zmienky o toxických vzťahoch a aj našla. Čítala odborné knihy a už mala vedomostí toľko, žeby sama mohla na tému toxických vzťahov vyučovať.
S dotyčným sa aj niekoľkokrát rozišla, lenže potom ju po čase znovu a znovu uprosil. A tak hoci vedomosti k nej prichádzali, konečné rozhodnutie, ktoré urobiť mala, neurobila. Lebo jedna vec bola vedieť, druhá urobiť.
A ona ako keby stále na čosi vyčkávala. Na ráno, keď sa zobudí a bude sa cítiť pripravená. Na okamih, keď ju už len pomyslenie na definitívne zbohom nebude lámať na kusy.
Treba konať
Až neskôr, po strašne bolestivom údere z jeho strany, kedy už nebolo cesty späť, sa konečne vzchopila. Konečne si uvedomila, že zrejme nepríde žiadna minúta, kedy by to bolo ľahké. Že sa naučila, ale teraz musí naučené aj zúročiť. Že je čas vstrebávať, ale potom treba konať. A konala. Uzatvorila dvere, rozišla sa a podstúpila terapiu. Aj dnes ju spomienky bolia, ale vďaka ráznemu rozhodnutiu vie, že je dnes lepším človekom. Je silnejšou ženou. A emocionálne zdravšou.
A čo si smieme odniesť my? Jednoducho to, že vedomosti sú užitočné, ale ak ich nepraktizujeme, potom len márnime čas a ochudobňujeme sa o správne rozhodnutia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies