Na konci januára vydal odbor cirkulárnej ekonomiky a odpadov Ministerstva životného prostredia metodické oznámenie o prevádzkach zariadení, ktoré využívajú odpad na ďalšiu výrobu. Vďaka tomuto kroku prestáva byť v očiach úradov produkt z odpadu považovaný za odpad. Keby sa zákon o odpadoch vykladal opačne, došlo by k obmedzeniu recyklácie. Rozhodnutie veľmi vítam, pretože z vlastnej skúsenosti viem, do akej absurdnej situácie by sme sa mohli dostať. Naša unikátna technológia na recykláciu plastov by nás nútila likvidovať vodík, najčistejšie palivo sveta, ako odpad.
Česká technologická inovácia a boj s byrokraciou
Spoločnosť Green Future ako prvá na svete vyvinula a postavila plne funkčnú technológiu na termochemickú recykláciu plastov. Proces premeny rôznych druhov plastov na uhlíky a následne na olej funguje termochemickou reakciou.
Tento olej má rovnaké vlastnosti ako ropa a môže ju nahradiť v pomere 1:1 pri výrobe plastov. Celý proces prebieha v uzavretom systéme bez emisií a ako „odpad“ vzniká energetický plyn, ktorý sa môže použiť na prevádzku recyklačného centra.
Táto technológia má potenciál výrazne zmeniť prístup k recyklácii plastov nielen na Slovensku, ale aj globálne. Vývoj bol dokončený v minulom roku a teraz sme v procese získavania povolení. Podarilo sa nám presvedčiť Ministerstvo priemyslu a obchodu aj hygienu, že náš produkt nie je odpad, ale ropný produkt, ktorý sa využíva rovnako ako ropa a má prakticky rovnaké vlastnosti.
Vodík: Najčistejšie palivo sveta stále považované za odpad
Pre ilustráciu absurdity, ktorá panovala v našej legislatíve, spomeniem energetický plyn vznikajúci pri termochemickej recyklácii. Tento plyn obsahuje 13 percent vodíka, najčistejšieho paliva budúcnosti. My ho vieme oddeliť od zvyšku plynu. Avšak, keďže naša technológia bola priekopnícka, úradníkom chýbali pokyny na nakladanie s energetickým plynom alebo vodíkom. Výsledné stanovisko úradov bolo, že energetický plyn je odpadom a nemôže sa energeticky využiť.
Museli sme teda vodík likvidovať ako odpad, čo je situácia ako z absurdnej drámy. V Európe je veľmi málo zariadení schopných likvidovať vodík ako odpad.
Byrokracia v Česku a Európskej únii
To nie je jediný problém, na ktorý sme narazili pri získavaní povolení. Do procesu vstupujú štyri ministerstvá: Ministerstvo priemyslu a obchodu, Ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo financií cez colnú správu a Ministerstvo životného prostredia. Na začiatku sme si pripadali ako Dávid bojujúci s Goliášom. Neustále sme museli vysvetľovať, prosiť a pripomínať sa na ministerstvách, poslancom a senátorom.
Naša vytrvalosť sa vyplatila. Podarilo sa nám získať pevne stanovené mantinely pre prevádzku, presadiť zmenu vyhlášky o odpadoch, ktorá zohľadňuje využitie energetického plynu, a poukázať na diery v legislatíve. Najdôležitejšie je zistenie, že českí úradníci majú vôľu a ochotu riešiť problémy.
Európska únia musí konať
Európa už viac ako desať rokov vie o technológii termochemickej recyklácie, ale legislatívny proces sa začal až nedávno. Diskutuje sa o tom, koľko percent bude výsledný produkt považovaný za recyklovaný. V hre je aj varianta, že postačí, ak sa z odpadu vyrobí pevné alebo kvapalné palivo, čo by umožnilo neekologické spaľovanie plastov a produkciu emisií.
Európsky trh s odpadmi je veľký biznis a silná lobby má v ňom svoje slovo. Nasledujúce mesiace budú kľúčové pre určenie smeru, akým sa Európa vydá v oblasti recyklácie plastov. Voľby do Európskeho parlamentu v júni môžu priniesť nové rozhodnutia.
Budúcnosť recyklácie plastov v Európe
Škandinávia a Rakúsko sú pripravené, vo Francúzsku nedávno vydali vyhlášku riešiacu nakladanie s odpadmi a Nemecko tiež nemá problémy. Dúfajme, že legislatíva v ostatných krajinách EÚ sa čoskoro vyrieši, rovnako ako v Česku.
Český startup Green Future je pripravený meniť svet recyklácie plastov. Technológia, ktorá je bezemisná, bez zápachu a plne automatizovaná, môže byť odpoveďou na jednu z najväčších výziev: ekologickú a ekonomickú recykláciu plastov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies