USA - Na obľúbenú značku náradia alebo piva nedáme dopustiť. Kvalita nepotrebuje reklamu, chváli sa totiž sama. Ale elektromobily? To je práve niečo trochu iné. Ako dokladá prieskum konzultantov McKinsey
Správa pôsobí ako veľmi nepríjemný budíček pre výrobcov elektromobilov, a to nielen tie zo Štátov. Boli totiž presvedčení o tom, že svojho klienta už majú istého. Lenže prieskum trhu naznačil opačnú skutočnosť. Ľudia, ktorí si elektromobil už zaobstarali a aktuálne v ňom jazdia, totiž automaticky nepomýšľa na to, že by aj ich budúcim vozidlom mal byť elektromobil.
Takmer polovica amerických majiteľov elektromobilov - podľa prieskumu spoločnosti McKinsey & Co je to 46 percent opýtaných – plánuje návrat k vozidlám so spaľovacími motormi.
Podobný, hoci nie tak výrazný trend, na základe prieskumov predpovedajú reakcie majiteľov elektromobilov aj z ostatných krajín. Globálne je tá priemerná miera nespokojnosti s elektromobilom o niečo nižšia, dosahuje dvadsaťdeväť percent. V USA je každý štvrtý až piaty majiteľ elektromobilu z desiatich presvedčený o tom, že svojím budúcim nákupom koncept elektromobility znovu podporovať nebude. Situácia v Štátoch je boľavejšia o to, že práve tu sa populácia vodičov vyznačuje väčšou kúpnou silou a trh s vozidlami má najväčšiu dynamiku. Nástup elektromobility tu mohol byť rýchlejší, už preto, že spokojní majitelia elektromobilov mohli byť tou najlepšou reklamou na úspešný produkt. Lenže tej spokojnosti sa bohužiaľ nedostáva.
Výrobcovia elektromobilov sa teraz nebudú musieť snažiť len o presviedčaní nerozhodných potenciálnych kupcov, ako doteraz, ale aj o zmenu názoru tých, ktorí ich produkt už vyskúšali a spokojní s ním neboli. Pritom budovať dôveru v značku u niekoho, kto už bol elektromobilom sklamaný, je o dosť ťažšie.
„Predpokladali sme mylne, že ten, kto si raz zakúpi elektromobil, späť k spaľovákom sa už nevráti,“ zhŕňa to Philipp Kampshoff z Centra pre mobilitu budúcnosti. „Prieskum však naznačil niečo iné.“
Nemilé je, že najväčším dôvodom straty dôvery amerických vodičov v elektromobily je v prvom rade niečo, čo automobilky veľmi pod kontrolou nemajú. Nedostatočná infraštruktúra verejného nabíjania. Až za ňou sa v súpiske komplikujúcich skutočností objavili vysoké náklady vlastníctva a nepríjemné skúsenosti z ciest na dlhé vzdialenosti.
Kampshoff kladie časť viny na správu jednotlivých amerických štátov, ktoré len veľmi neochotne podporujú budovanie podpornej infraštruktúry. Za názorný príklad dáva existujúce benzínky, lemujúce diaľnice a zjazdy z hlavných cestných ťahov. Sú všade a dobre na očiach, vodič vozidla so spaľovacím motorom sa v Štátoch prakticky neocitne v situácii, že by od jednej k druhej nedošiel.
Ale dobíjacia stanica pre elektromobily? Verejné, budované zo štátnych peňazí aj súkromné, je ťažké vôbec zahliadnuť. „A súčasťou dostupnosti je aj dobrá viditeľnosť,“ hovorí Kampshoff. „Dobíjačky, ktoré treba hľadať schované niekde za nákupným centrom, nikomu na istote nepridajú.“ Z prieskumu spoločnosti McKinsey & Co – mimochodom veľmi obsiahleho, tematicky pokrýval dvoma stovkami otázok 30 000 majiteľov elektromobilov z pätnástich rôznych krajín – ďalej vyplynulo, že s dobíjacou infraštruktúrou je teraz v USA úplne spokojných len deväť percent vodičov.
Podľa amerického ministerstva energetiky v USA zatiaľ existuje viac ako 68 000 verejných dobíjacích staníc s viac ako 184 000 individuálnych dobíjacích portov. „To je zásadná výzva pre budúcnosť,“ opisuje Kampshoff. „Ďalšia generácia kupcov elektromobilov totiž bude na dobíjacie stanice spoliehať oveľa viac, než tí súčasní.“
V tej prvej vlne sa totiž kupci regrutovali z tých, ktorí elektromobility fandili a videli v nej cestu k ekologickejšej preprave. Boli „nadšení vopred“ a preto boli ochotní odhliadnuť od určitých nedostatkov, improvizovať a prispôsobovať sa. Avšak druhú vlnu by podľa prieskumu trhu mali tvoriť tí prví nepresvedčení a doteraz váhajúci, na ktoré zapôsobí pozitívny príklad spokojných majiteľov elektromobilov tej prvej vlny. Tí už nedostatky tolerovať nebudú.
Plynú z prieskumu McKinsey & Čo aj nejaké pozitíva? Záleží na uhle pohľadu. Za dobrú správu sa síce na prvý pohľad nedá považovať to, že približne dvadsaťjeden percent Američanov tvrdí, že si za žiadnych okolností elektromobil nekúpi. Ale ten percentuálny podiel je aj napriek tomu nižší ako pred dvoma rokmi.
Relatívne dobrou správou je aj to, že sa podiel vodičov – ktorí by boli ochotní si niekedy snáď možno elektromobil alebo plug in-hybrid zaobstarať – zvýšil na tridsaťosem percent. Ide skutočne len o vyjadrenie ochoty, ale už sám fakt, že túto možnosť teoreticky zvažujú, je pozitívnym signálom.
Za nedobré pre automobilový priemysel sa dá považovať zistenie, že sa u potenciálnych aj skutočných majiteľov elektromobilov menia preferencie v maximálnom dojazde. Ide o akési vyjadrenie toho, čo by ich elektromobil snov – taký, ktorý si najskôr zaobstará – mal vedieť. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi bola tým ideálnym dojazdom vzdialenosť 435 kilometrov, teraz je to už 470 kilometrov.
„Problém však je, že zďaleka nie všetky elektromobily v ponuke takým dojazdom disponujú, súčasné produkty teda už od štartu neprináša to, čo by od nich ich kupci očakávali,“ uzatvára Kampshoff. Výrobca elektromobilov teda čaká – a najskôr nielen v Spojených štátoch amerických – ďalšia veľká bitka o zákazníkov. Bitka, ktorá sa nepodarí len formou ústretovej ceny a technologických vylepšení dojazdu, ale bude musieť zasiahnuť aj oblastí, do ktorých automobilový priemysel investuje len krajne nerád. Do priamej podpory dobíjacej infraštruktúry.
Zápas bude o to ťažší, že výrobcom už nebude stačiť presvedčiť o výhodách elektromobilov nových potenciálnych kupcov, ale aj ich súčasných majiteľov. To, že neplánujú pri elektromobilite zostať, je totiž tou najhoršou možnou reklamou.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies