Čo radi robíme, to nás vo svojej podstate aj definuje. Napríklad ja vášnivo rada čítam knihy, čo ma neskôr priviedlo k ich písaniu. Poznám však rozmanité ľudské záľuby, či už vo varení, áno, aj v upratovaní, lebo aj takí sú či v pozeraní seriálov. Veľakrát si možno myslíme, že je to len čisto naša záležitosť, že my jediní máme v obľube niečo robiť. Viete však, že Boh tiež má vlastné záľuby?
Nednávno, na istom modlitebnom stretnutí, kde veriaci ďakovali Bohu, ale Ho zároveň aj žiadali o pomoc, mala žena, ktorá ich vtedy viedla, chvíľu pri čítaní Biblie. Kresťanom predčítala verš zo starého zákona, mimochodom, veľmi pekný a pre viacerých aj mimoriadne obľúbený.
Píše sa v ňom, že Hospodin má záľubu v prejavovaní milosrdenstva. Nie je to úžasné? Najmä vtedy to pôsobí radosť, keď sa pošmykneme. Keď sa nesprávame, ako by sme sa správať mali. Keď nesprávne myslíme a potom aj nesprávne hovoríme. Keď porušujeme svoje sľuby dané človeku aj Bohu. Keď sa dopustíme hriechu, vtedy naše srdce často krváca. Cítime sa nehodní. Zničení a pýtame sa, či sa to dá napraviť. Nuž, minulosť síce neprepíšeme, ale jedno je isté. Boh nielenže odpúšťa, ale robí to rád. Je to Jeho záľuba, byť zhovievavý a milosrdný k nám.
Marcela sa veľmi trápila. Jej situácia jej prichodila neriešiteľná. Iste, vtedy sa zdôverila Bohu a aj Mu povedala, že verí, že On, práve On, niečo dokáže urobiť. Ale pochybnosti tam boli, pichali ako ihla a zanechávali v mysli spúšť. V tom čase si rozčítala jednu knihu, kde istá kresťanská žena, speváčka, vyrozprávala svoj životný príbeh. A aj keď jej bolo ťažko a oči ju pálili od plaču, prinútila sa čítať po modlitbe. A tam na ňu doslova číhala veta:
Boh rád pomáha.
Speváčka tam vykreslila aj svoje skúsenosti, kedy si to naplno uvedomila a Marcela sa rozplakala ešte viac ako predtým, tentoraz však z dojatia. Ďalšia Božia záľuba je pomáhať. Nemusí to robiť, veď je Boh, veľký, všadeprítomný, vševediaci a všemohúci, a predsa je to Jeho záľuba.
V jednom žalme je tiež spísaná ďalšia Božia záľuba. Že Boh má záľubu v ľuďoch, čo sa Ho boja a spoliehajú sa na Neho. Keď sa vraví o strachu, Boh nemá v úmysle vyvolávať v nás priam hororový strach. Ale úctu, rešpekt, niečo, vďaka čomu si uvedomíme, že my sme ľudia, zatiaľ čo On je stvoriteľ všetkého a všetkých. Má záľubu v tom, keď sa o Neho opierame a patrične to odmeňuje. Ach, aké vznešené sú Božie záľuby!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies