Pamätáte si, čo ste robili v lete roku 1997? Isteže nie, ja viem. Teda možno v prípade, ak to bolo leto, keď ste sa sobášili či ste na svet priviedli potomka či sa vám prihodila iná, život meniaca udalosť, potom si to pamätáte. Ale vo všeobecnosti netušíme, čo sme stvárali týždeň dozadu, nieto ešte tak dávno v minulosti. Tento článok je však o atmosfére, ktorá letom vládla vtedy, v 90. rokoch, lebo tá bola neopakovateľná.
Pravdaže, niežeby mal človek niečo proti terajším letám, veď aj dnes sa dá ponoriť sa do činností, ktoré z leta urobia čosi výnimočné. Možno je to celé o tom, že my, ktorí sme prekročili vek 30 rokov, sa zvykneme obracať s nostalgiou za stratenými rokmi. Tak či tak, toto už dnes zvykom nebýva.
Kedysi domácnosti neboli vybavené tak ako v súčasnosti. Mohli ste bývať aj v päťizbovom byte, ale televízor bol len jeden, a to v obývačke. Jasné, že mohli byť a určite aj boli výnimky, ale takto to chodilo. To znamená, že chtiac-nechtiac, rodina si vytvárala tradíciu pozerania televízie. Počas školského roka to nebolo až také viditeľné, keďže ratolesti vstrebávali vedomosti za školskými lavicami, ale v lete. No čo vám povieme. Internet nebol, o smartfónoch sme nechyrovali. Keď sme neboli vonku, existovala možnosť, najpravdepodobnejšia zo všetkých, že sedíme pred televízorom.
Keď je už reč o televízii, tak v lete sme sa ako mladí tešili, že budú dávať nový seriál. Tiež to tak bolo zaužívané, že televízne stanice vyťahovali v júli a v auguste z rukáva esá a do vysielania nasadili niečo neopozerané. Pamätáme si, napríklad, že takto sa nám do povedomia dostali Ženy z rodu Gilmorovcov. Bežalo to v lete, a keď sme sa vrátili do školy, pýtali sme sa, čo u koho bolo cez prázdniny a či spolužiaci pozerali tento seriál.
Nielen počas leta, pale celoročne sa vysielali, v rádiách aj v televízore, hitparády. V lete na tom ale bolo niečo špeciálne. Viete, každé leto malo svoj hit. Aj teraz to tak je, ale akosi sa nám zdá, že vtedy o tých hitoch vedel každý a každý si ich aj spieval. Sledovali sme hitparády, lebo tam sme sa dopočuli zaujímavosti, a boli sme náramne zvedaví, (ktovie prečo), ktorá pieseň skončí na prvom mieste.
So spolužiakmi, ktorí žili na opačných koncoch mesta či nedajbože, v úplne iných mestách, sme tak často cez leto nekomunikovali. Niektorí sa stretávali, to áno, ale ako keby to bolo všetko predelené. Oni tam, my tu. A tak, keď sa trebárs rozvinula školská láska, viete, ako sme si ju vyznávali cez leto?
Veľmi jednoducho. Dávali všelijaké relácie v rádiu. Napríklad fungovalo rádio Okey, kde bola relácia Piánko. A do tej relácie ste mohli zavolať, nechať odkaz priateľovi či kamarátke a dať najavo, že na niekoho myslíte. Hrali tam prevažne slaďáky, čo ešte podčiarkovalo atmosféru odkazu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies