Gruzínsko sa nachádza na priesečníku Európy a Ázie, na pobreží Čierneho mora, v pohorí Kaukaz. Po stáročia slúžil na spojenie civilizácií, prechádzala ním Hodvábna cesta, najväčšia obchodná tepna na svete.
Gruzínsko sa nachádza medzi pohorím Kaukaz a Čiernym morom a hraničí s Tureckom a Ruskom. Tento malý, ale mocný národ na južnom Kaukaze dosahuje takmer dokonalú rovnováhu medzi pohodlím a zmyslom pre dobrodružstvo.
V drsnom teréne Gruzínska sa nachádza približne 1751 pomenovaných hôr. Tri najvyššie vrcholy krajiny sú Mount Shkhara (5193 m), Mount Janga (5074 m) a Mount Kazbek (5033 m), ktoré prekonávajú aj najvyšší vrchol Álp, Mont Blanc (4809 m). Títo obri predstavujú len zlomok horských divov regiónu.
Pri cestovaní po Gruzínsku uvidíte najväčšie pohorie Európy – mohutný Veľký Kaukaz. Trvalo zasnežené vrcholy, alpské lúky, pôvodná príroda a skryté starobylé horské dedinky na vás urobia nezabudnuteľný dojem. Objavíte tu najvyššie položenú trvalo obývanú dedinu v Európe – Ushguli, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Gruzínsky postoj k vínu je zhrnutý v nasledujúcej strofe tradičnej piesne: "Keby si sa napil a bol by si smutný - Nie si muž, nie si Gruzínec." Odstavec plne vyjadruje tradíciu vína a jej postavenie dôležitosti v krajine. Víno v Gruzínsku je národným bohatstvom, ktoré priťahuje turistov a someliérov z celého sveta.
Táto krajina by sa ľahko dala nazývať krajinou vína, predsa len sa tu pred pred 8000 rokmi udomácnil vinič a začalo s výrobou vína. Výroba vína v „kvevri“ – hlinenej nádobe vykopanej v zemi – je jedinečnou gruzínskou tradíciou. Qvevri je najdôležitejšia a najznámejšia nádoba na výrobu vína v Gruzínsku a zostáva stredobodom tradičného vin árstva v Gruzínsku.
V rokoch 1922 – 1991, keď bolo Gruzínsko súčasťou Sovietskeho zväzu, sa výroba vína stala komerčnejšou a už sa jej nevenovali len malé vinárstva, podľa niektorých zdrojov bolo v jednom regióne vykorenených 500 pôvodných gruzínskych odrôd viniča.
Najznámejším červeným hroznom je Saperavi, hrozno s tmavou pleťou a jedno z mála na svete s červeným vnútrom. Produkuje atramentovo sfarbené vína s bobuľovými, mäsitými a korenistými tónmi, ktoré môžu byť zvýraznené starnutím qvevri. Americký trh s gruzínskym vínom je však sľubný. Od roku 2015 do roku 2021 vzrástol export do USA medziročne takmer o 29 %, čiastočne podporený meniacim sa vkusom spotrebiteľov.
Mnoho Gruzíncov hrdo nazýva svoju krajinu rodiskom alebo „kolískou vína“ a hovorí, že vytvorila plán pre vinárov na celom svete.
Kresťanská história Gruzínska siaha až do 1. storočia nášho letopočtu, keď krajinu navštívili apoštoli. Podľa gruzínskych tradícií boli pri ukrižovaní Ježiša Krista prítomní zástupcovia židovskej komunity z Mtskhety a medzi svätými relikviami, ktoré priniesli späť, bol aj Kristov chitón, teda jeho rúcho, ktorý bol pochovaný neďaleko Mtskhety. Kresťanská tradícia opisuje aj pridelenie „iberských“ území Márii, Ježišovej matke, ktorá je považovaná za hlavnú ochrankyňu Gruzínska.
Historické a archeologické štúdie odhaľujú, že kresťanstvo sa v Gruzínsku šírilo v druhom až treťom storočí predtým, ako bolo vyhlásené za oficiálne štátne náboženstvo. Gruzínčania boli však ku gréckokatolíkom už od trinásteho storočia veľmi tolerantný a nepodnikali proti nim útoky.
Dnes 84 percent populácie v Gruzínsku praktizuje pravoslávne kresťanstvo, predovšetkým gruzínsku pravoslávnu cirkev. Z nich asi dve percentá vyznávajú ruskú pravoslávnu cirkev, asi 5,9 percenta (takmer všetci etnickí Arméni) vyznávajú arménsku apoštolskú cirkev a 0,8 percenta sú katolíci a nachádzajú sa najmä na juhu Gruzínska, ale s malým počtom hlavné mesto Tbilisi.
Prijatie kresťanstva malo Gruzínsko natrvalo postaviť do prvej línie konfliktu medzi islamským a kresťanským svetom. Gruzínci zostali väčšinou kresťanmi napriek opakovaným inváziám moslimských mocností. Náboženstva sa nevzdali ani počas okupácie, kedy bolo potlačované.
Jedinečná kuchyňa má v Gruzínsku nenahraditeľné zastúpenie. Jedlá na ktoré ste tradične zvyknutí u nás či našich susedov by ste tam hľadali márne. Vplyv na miestnu kuchyňu mal Východ aj Západ, takže je naozaj pestrá.
Gruzínska kuchyňa je sama o sebe skutočnou formou umenia – miestni šéfkuchári spájajú čerstvé suroviny, rôzne koreniny a staré recepty do luxusných jedál. Gruzínska kuchyňa sa odlišuje svojou ostrosťou, originalitou a jedinečnou chuťou. Naozaj, skutočný raj pre skutočných gurmánov.
Každý vám povie, že ich babička pripravila to najlepšie Chačapuri na svete. Je to jedlo pozostávajúce zo syra zapečeného v ceste či bielom chlebe, ktoré sa konzumuje ako olovrant. Je to špecialita gruzínskej kuchyne. Jedlo sa zvyčajne odlomuje z cesta na krajoch a namáča do vajíčka v strede.
Kubdari je populárny gruzínsky chlieb, ktorý je tradične plnený hovädzím, bravčovým mäsom alebo kombináciou oboch, spolu s korením, ako je rasca, kôpor, koriander, modrá senovka grécka, červená paprika, cibuľa, cesnak a soľ. Cesto sa skladá z múky, vody, droždia, cukru, soli a vajec.
Je zaujímavé, že mäso použité v tomto slanom koláči by malo byť nakrájané, nie mleté, zatiaľ čo soľ by mala byť miestna a aromatizovaná špeciálnymi bylinkami. Odporúča sa kubdari poliať maslom a podávať horúce.
Chinkali je knedľa v gruzínskej kuchyni. Len málokto odolá týmto kyprým knedlíkom vyrobeným z tenko vyvaľkaného cesta a plneným jemným mletým mäsom vareným vo vlastnej šťave.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies