Švédsko malo dodať Ukrajine stíhačky Gripen, lenže z plánu na poslednú chvíľu zišlo, pretože bojujúca krajina uprednostnila americké stroje F-16, uviedol švédsky minister obrany Pal Jonson. Kyjev však takýto výklad označil za nepravdivý. Agentúra Unian glosovala, že z dodávok vojenských lietadiel sa stala „komédia“.
Ukrajina vo vzduchu pri bojoch s Ruskom tento rok začala strácať. Nedostatok stíhačiek a protivzdušnej obrany spôsobil, že Moskva na nebi preberá iniciatívu a útočí z bezpečnej vzdialenosti na strategické ciele. Na Ukrajine sa preto už od začiatku vojny rieši možnosť dodávok západných stíhačiek.
O transfere švédskych lietadiel JAS-39 Gripen, ktoré pozná dobre aj česká armáda, sa vlastne začalo hovoriť už pár rokov pred vojnou. Počas invázie bilaterálne hovory zintenzívnili a pri procese pomohlo aj švédske členstvo v NATO, vďaka ktorému škandinávska krajina získala bezpečnostné garancie. Vlani v októbri švédska vláda informovala, že dodanie stíhačiek na Ukrajinu je blízko. Tento rok vo februári potom výrobca Gripenov uistil, že lietadlá môžu byť na Ukrajine „naozaj čoskoro“.
V máji sa ale situácia radikálne premenila. Agentúra Unian teraz priniesla rekonštrukciu udalostí, ktoré viedli k podivnému mediálnemu napätiu na osi medzi Kyjevom a Štokholmom. "Odkryla sa dráma, ktorá sa neskôr zmenila na komédiu," uviedla agentúra.
Švédsky minister obrany Pal Jonson neočakávane pozastavil plán dodávky Gripenov na Ukrajinu. Ako hlavný dôvod tohto kroku uviedol, že ostatní koaliční partneri nechcú rozptýlenie v čase finišovania dodávok F-16. Informovala o tom agentúra Reuters.
Tieto americké stíhačky oblokoval pre Ukrajinu prezident Joe Biden už vlani v lete. Doteraz ale v krajine nie sú kvôli náročnému tréningu pilotov. Do bojovej zóny majú konečne doraziť v najbližších niekoľkých týždňoch.
Pri vyjednávaní o Gripenoch a F-16 prilial benzín do ohňa minister zahraničia Tobias Billström, ktorý vyhlásil, že hlavnou prekážkou v dodávkach Gripenov bola samotná Ukrajina. „Musíme pochopiť, že Ukrajina dostala možnosť získať stíhačky F-16, ktorých je samozrejme v rodine NATO viac. Koniec koncov stíhačky F-16 má viac krajín ako Gripeny. S rozhodnutím švédskej vlády to nemá nič spoločné. Také rozhodnutie bolo urobené preto, že Ukrajina dospela k záveru, že mať dva letecké systémy naraz – F-16 aj Gripeny – je príliš,“ povedal.
Ako sa ale neskôr ukázalo, zrejme to nebola celá pravda. Ukrajina sa ohradila, že za pozastavené dodávky určite nemôže popisovaný „nezáujem“ zo strany vlády v Kyjeve.
„Nikdy som nepočul, že by Ukrajinci odmietli stíhačky Gripen. Naopak, je to téma, ktorú ukrajinský prezident pred vedením Švédska neustále nastoľuje. Tieto stíhačky sú rovnako dobré ako F-16,“ povedal zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Ihor Žovkva.
Agentúra Unian informovala, že podivné napätie spôsobil mediálny šum a nedostatočná komunikácia zo strany oboch štátov. Žiadny reálny spor medzi krajinami nenastal. "Všeobecne možno povedať, že oneskorenie v odovzdaní lietadiel nie je dôsledkom politického nedorozumenia medzi Ukrajinou a Švédskom ani nevyhovujúcich vlastností lietadiel," uvádza analýza.
Problém podľa nej mohol byť v počte stíhačiek. Ukrajina možno žiadala viac lietadiel, než Švédsko mohlo dodať. Boli tu aj debaty o údržbe lietadiel. A tiež o ich výzbroji. Oneskorenie sa mohlo predĺžiť aj kvôli Nemecku, ktoré stále nechce poskytnúť Ukrajine strely Taurus, ktoré by mohol odpaľovať práve Gripen.
Švédske stíhačky môžu využiť strely vzduch-vzduch, vzduch-zem, navádzané bomby a rakety. U starších stíhačiek zo sovietskej éry má ukrajinské letectvo problém s kompatibilitou s modernými západnými zbraňami.
"Žiadny problém ale nie je kritický, a preto Gripeny nakoniec na ukrajinskom nebi s najväčšou pravdepodobnosťou uvidíme," uzavrela analýza. Len by Švédsko s Ukrajinou určite boli radšej, keby diskusia o Gripenoch už nabudúce nebola tak výbušná. Stíhačky vedľa domáceho Švédska využíva Česko, Maďarsko, Brazília alebo Juhoafrická republika.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies