Viete, ako to chodí, keď si niečo zle vysvetlíme. Môže to byť len maličkosť. Napríklad sa niekto na nás pozrie a my, na základe nášho aktuálneho citového nastavenia, usúdime, že sa na nás hnevá. Cítime sa odmietnuto a smútok začína zdvíhať päsť, aby nás poriadne pobúchal na srdce. Zle si vysvetlíme, čo nám kto povedal a prečo nám to povedal, prečo nás niekam nezavolali. Dá sa vlastne bez pochýb napísať, že život je plný nedorozumení.
Veľmi často sa to stáva aj v Biblii, keď ju čítame, snažíme sa uchopiť hlboké duchovné pravdy a niekedy verše čítame naponáhlo. Alebo nám ich niekto nesprávne vyloží. Alebo si ich my nesprávne vyložíme. A čo príde potom? No v lepšom prípade po čase zistíme, že sme sa mýlili, v tom horšom prežívame obklopení klamstvami.
Tu je len niekoľko veršov, ktoré si ľudia vysvetľujú po svojom a môže to v konečnom výsledku veľmi, ale veľmi ochudobniť.
Apoštol Pavol v jednom svojom vystúpení, ktoré je zaznamenané v Skutkoch apoštolov, odvolávajúc sa na slová Pána Ježiša hovorí, že je požehnanejšie dávať ako prijímať.
Nie je tu nič o tom, že samotné prijatie nejakého daru je zlé, žeby to bolo Bohom považované za hriech. Nie, len je tu vyšší stupeň. Že prijať dar je dobré, požehnané, ale dávať ho je ešte lepšie a požehnanejšie. Zlé pochopenie však spôsobilo, že niektorí skĺzli k extrému a domnievajú sa, že dostať darček je škodlivé pre ich duchovné prežívanie. Odmietajú, aby pre nich čokoľvek niekto iný spravil a bijú sa do pŕs, citujúc práve tento verš.
Nuž ale keď sa nad tým zamyslíme, a naozaj do hĺbky, musíme vidieť, že prijatie daru nikomu neuškodí. Veď úprimne, ak nám ktosi čosi podaruje, je to pekné a prinesie to radosť.
Potom tu máme iný verš. V ňom sa píše, a teraz pozorne čítajte, že koreňom všetkého zla je láska k peniazom. Ešte raz, láska k peniazom je koreňom zla. Nie samotné peniaze, ako si to niektorí chybne vyložili. Je to o ľuďoch, ktorí svoju dušu nechali unášať honbou za materiálnymi vecami a na ničom inom im nezáleží. Nikde nikto netvrdí, že peniaze sú na príčine každej katastrofe, lebo v skutočnosti ich potrebujeme, či chceme alebo nie. Nemusíme ani zdôrazňovať, že nemať peniaze znamená nenajesť sa, neobliecť. Nemať bývanie. Nemôcť vlastne nič.
„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží,“ píše sa v liste adresovanom veriacim v Korinte. Aj neverci tento verš dobre poznajú, lebo slová sú naozaj krásne. Niet krajšieho citátu o láske, a predsa. Niektorí, keď to čítajú, majú na mysli chybné výklady. Hovoria si, že láska všetko vydrží, a teda je v poriadku, ak nás niekto využíva, ak nás niekto dlhodobo zraňuje. Nič s tým nerobia, lebo sú presvedčení, že taká je láska.
Lenže láska neznamená nechať si, ľudovo povedané, skákať po hlave. V srdci máme mať lásku, ale v mysli rozum, ktorý nám napovie, ak iní prekračujú naše hranice a ubližujú bez akéhokoľvek dôvodu. Láska má byť trpezlivá a dobrotivá a nikdy neželať zlé, ale aj s prímesou múdrosti. Nie zatrpknutosti, ale múdrosti danej z neba.
Napokon je tu verš, ktorý vraví o tom, že telesné cvičenie je málo užitočné naproti duchovnému. Niektorí si to vysvetľujú tak, že cvičiť telesne sa neoplatí, lebo osoh z toho nemá človek žiadny. Verš však iba dáva oproti sebe dve záležitosti – duchovno a telesno, a ukazuje, že duchovno vždy víťazí. Cvičenie ako také však nie je zlé, skôr naopak, je potrebné, aby sme sa o seba starali aj fyzicky. Pozor teda, ako čo chápeme, lebo zlé porozumenie vedie k zlým rozhodnutiam.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies