NEW YORK - Ak sa niekto sťažuje, že ho bolí premýšľať, možno to má niečo do seba, pretože duševná námaha sa zdá byť v mnohých situáciách spojená s nepríjemnými pocitmi. Vyplýva to z nedávnej štúdie realizovanej Americkou psychologickou asociáciou (APA).
"Manažéri často povzbudzujú zamestnancov a učitelia často študentov, aby vyvinuli duševné úsilie. Navonok sa zdá, že to funguje dobre: Zamestnanci a študenti sa často rozhodnú pre duševne náročné aktivity," povedal hlavný autor Erik Bijleveld z Radboud University.
"Môžete byť v pokušení dospieť k záveru, že zamestnanci a študenti majú tendenciu radi usilovne premýšľať. Naše výsledky naznačujú, že tento záver by bol nepravdivý: Ľudia vo všeobecnosti nemajú radi duševné úsilie," dodal. Výskum bol publikovaný v časopise Psychological Bulletin.
Výskumníci vykonali metaanalýzu 170 štúdií publikovaných v rokoch 2019 až 2020 a zahŕňajúcich 4 670 účastníkov, aby preskúmali, ako ľudia vo všeobecnosti prežívajú duševné úsilie. Urobili tak testovaním, či je mentálne úsilie spojené s nepríjemnými pocitmi a či toto spojenie závisí od úlohy alebo zapojenej populácie.
Štúdie využívali rôznych účastníkov (napr. zdravotníckych zamestnancov, vojenských zamestnancov, amatérskych športovcov, vysokoškolákov) z 29 krajín a zahŕňali 358 rôznych kognitívnych úloh (napr. učenie sa novej technológie, zorientovanie sa v neznámom prostredí, hranie hier virtuálnej reality).
Vo všetkých analyzovaných štúdiách účastníci uvádzali úroveň úsilia, ktoré vyvinuli, ako aj rozsah, v akom zažívali nepríjemné pocity, ako je frustrácia, podráždenie, stres alebo mrzutosť. Naprieč všetkými účastníkmi a úlohami platí, že čím väčšie mentálne úsilie, tým väčšie nepríjemnosti zažívajú účastníci.
"Naše zistenia ukazujú, že duševné úsilie sa cíti nepríjemne v širokej škále populácií a úloh," priblížil Bijleveld. "Pre profesionálov, ako sú inžinieri a pedagógovia, je dôležité, aby to mali na pamäti pri navrhovaní úloh, nástrojov, rozhraní, aplikácií, materiálov alebo pokynov. Keď sa od ľudí vyžaduje, aby vyvinuli značné duševné úsilie, musíte sa uistiť, že ich za ich úsilie podporujete alebo odmeňujete," informoval hlavný autor výskumu.
Jedným zaujímavým zistením podľa Bijlevelda bolo, že hoci súvislosť medzi duševným úsilím a nepriaznivými pocitmi bola stále významná, v štúdiách uskutočnených v ázijských krajinách bola menej výrazná v porovnaní so štúdiami v Európe alebo Severnej Amerike.
"To je v súlade so všeobecnou myšlienkou, že averzivita duševného úsilia môže závisieť od histórie učenia ľudí. Stredoškoláci v ázijských krajinách majú tendenciu tráviť viac času školskými úlohami ako ich európski alebo severoamerickí kolegovia, a preto sa môžu naučiť znášať vyššie úrovne duševnej námahy už na začiatku svojho života," vysvetlil.
Podľa Bijlevelda je dôležitejšie pozorovanie v reálnom svete, že napriek averzívnej povahe duševne náročných úloh sa do nich ľudia stále dobrovoľne zapájajú.
"Napríklad, prečo milióny ľudí hrajú šach? Ľudia sa môžu dozvedieť, že mentálne úsilie v niektorých konkrétnych činnostiach pravdepodobne povedie k odmene. Ak výhody šachu prevážia náklady, ľudia sa môžu rozhodnúť hrať šach a dokonca sami vyhlásiť, že ich šach baví," konštatoval.
"Keď sa však ľudia rozhodnú venovať sa duševne namáhavým činnostiam, nemalo by sa to brať ako prejav toho, že si užívajú duševné úsilie ako také. Možno si ľudia vyberajú duševne namáhavé činnosti napriek námahe, nie kvôli nej," uzavrel.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies