Výskumníci si nie sú istí, prečo COVID môže spôsobiť tieto zmeny v mozgu, ale teoretizujú, že by to mohlo súvisieť so zápalom alebo zmenami v prietoku krvi.
Nová štúdia prispela k obavám, že Amerika by mohla v nadchádzajúcich rokoch a desaťročiach čeliť nárastu demencií v dôsledku choroby COVID-19.
Výskum zistil, že takmer dve tretiny ľudí starších ako 65 rokov, ktorí boli hospitalizovaní s vírusom, trpeli kognitívnym poklesom, ktorý môže byť predzvesťou demencie, týždne alebo mesiace po vymiznutí infekcie.
Nezávislí experti povedali, že ide o trend, ktorý pozorne sledujú, pretože ak existuje prepojenie, mohlo by to ovplyvniť milióny starších dospelých, ktorí boli infikovaní vírusom.
Údaje CDC ukazujú, že osoby nad 65 rokov predstavovali takmer polovicu hospitalizácií v prvých dvoch rokoch pandémie, teda približne 1,7 milióna ľudí. Nová štúdia neprichádza k záveru, že COVID a demencia sú definitívne prepojené, ale odborníci označili dôkazy za "presvedčivé".
Vedci z University of New South Wales preskúmali 18 starších štúdií ako súčasť svojej práce. Je k dispozícii ako predtlač v časopise Aging Research Reviews, čo znamená, že ho ešte musia posúdiť iní vedci.
Prehľad sa zameral na približne 412 900 účastníkov hospitalizovaných s COVID-19 a 411 900 zdravých účastníkov – obe skupiny zahŕňali iba ľudí starších ako 65 rokov. Zahŕňali údaje z Európy, Severnej Ameriky a Ázie.
Väčšina štúdií zahrnutých do prehľadu sa zaoberala trendmi z rokov 2020 a 2021, ešte predtým, ako boli očkovania široko dostupné. Väčšina štúdií sa zamerala aj na jednotlivcov, ktorí boli vážne chorí.
Štúdie neuvádzali stav očkovania, aký kmeň COVID pacienti mali alebo či používali osobné ochranné prostriedky. Boli testovaní na zdravie mozgu vykonaním kognitívnych hodnotení, ktoré merajú pamäť jednotlivca, rozsah pozornosti, jazykové schopnosti, priestorovú orientáciu a vizuálne schopnosti, a to v písomnej aj verbálnej forme.
Približne 65 percent ľudí starších ako 65 rokov v štúdii, ktorí boli hospitalizovaní s vírusom, malo do určitej miery miernu kognitívnu poruchu, stav podobný mozgovej hmle, ktorý môže byť niekedy prekurzorom demencie.
Skóre väčšiny pacientov v kognitívnych testoch sa postupom času zlepšovalo, čo znamená, že ich kognitívne poruchy akoby ustúpili. Napriek tomu niektoré zo štúdií zahrnutých v správe našli dôkazy o novej demencii.
Dr Vin Gupta, lekár v oblasti verejného zdravia, ktorý nie je zapojený do výskumu, povedal, že je ťažké vedieť, či je to presné, pretože nemali informácie o pacientoch predtým, ako mali COVID.
Jedna zo štúdií, ktoré zahrnuli, sledovala pacientov rok po hospitalizácii pre COVID a zistila, že tí, ktorí boli ťažko chorí, majú 15-percentný výskyt demencie, zatiaľ čo skupina, ktorá neochorela, mala 0,75-percentný výskyt demencie.
Výskumníci si nie sú istí, prečo COVID môže spôsobiť tieto zmeny v mozgu, ale teoretizujú, že by to mohlo súvisieť so zápalom alebo zmenami v prietoku krvi, povedal doktor Gupta. Dr Gupta a ďalší nezávislí odborníci však tiež vyjadrili obavy týkajúce sa štúdie. Štúdia nedokázala vylúčiť ďalšie faktory, ktoré zvyšujú riziko demencie, ako je vysoký krvný tlak, srdcové choroby a obezita.
"Toto je ďalšia štúdia, ktorá je smerová a pridáva niektoré prírastkové poznatky o tom, čo sa môže stať s COVIDom a jeho vplyvmi na funkciu ľudských orgánov, ale myslím si, že to nie je ani zďaleka definitívne," povedal.
Doktorka Eve Elizabeth Pennie , všeobecná lekárka a lekárska prispievateľka pre Drugwatch, ktorá nebola zapojená do výskumu, povedala pre DailyMail.com, že v štúdii našla podobné slabé stránky.
"Vzhľadom na rastúce dôkazy z podobných štúdií sú zistenia presvedčivé a trochu očakávané," povedala Dr Pennie. Žiadne predchádzajúce štúdie nedospeli k záveru, že COVID-19 spôsobuje demenciu, ale viaceré predchádzajúce štúdie ukázali, že medzi nimi môže existovať súvislosť, povedal Dr. Gupta.
Mnoho chorôb má sekundárne vedľajšie účinky - napríklad spojenie medzi ovčími kiahňami a pásovým oparom. Preto je rozumné sa domnievať, že tento vírus môže mať nejaké následné účinky, hovoria odborníci.
Pri predchádzajúcich prepuknutiach podobných vírusov ako SARS v roku 2003 a MERS v roku 2012 výskumníci zaznamenali kognitívne poškodenie ako vedľajší účinok. COVID-19 spôsobuje množstvo zmien v tele – vrátane zvýšenia zápalu a zmien krvného tlaku a zrážanlivosti, ktoré môžu spôsobiť zmeny v mozgu, napísali autori štúdie.
Okrem toho môže COVID-19 v zriedkavých prípadoch spôsobiť aj závažnejšie neurologické stavy, ako je encefalitída, opuch mozgového tkaniva, ktorý zabíja alebo poškodzuje časti neurónov.
Je menej jasné, ako by COVID-19 priamo súvisel s demenciou. Autori štúdie naznačujú, že vírus môže zvýšiť množstvo beta-amyloidu, proteínu, ktorý sa hromadí v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou v tele.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies