NEW YORK - Stúpanie hladiny morí je „celosvetovou katastrofou“, ktorá jedinečne ohrozuje tichomorské ostrovy, varoval generálny tajomník OSN Antonio Guterres.
Šéf OSN vyvolal v utorok poplach na stretnutí Fóra tichomorských ostrovov - najvýznamnejšieho politického zhromaždenia v regióne - v Nukuʻalofa, hlavnom meste Tongy. Vydal tiež dve správy OSN, ktoré podrobne opisujú katastrofálne zmeny v oceáne spôsobené zmenou klímy.
"Oceán preteká," povedal Guterres. „Toto je šialená situácia: Stúpajúce moria sú krízou, ktorú si celé ľudstvo spôsobilo. Kríza, ktorá sa čoskoro rozšíri do takmer nepredstaviteľných rozmerov, bez záchranného člna, ktorý by nás odviezol späť do bezpečia.“ Guterres vydal „globálne SOS – Save Our Seas – o stúpajúcej hladine mora“, v ktorom vyzval svetových lídrov, aby na COP29 koncom tohto roka podnikli definitívne kroky.
Prvá správa dvoch správ OSN, ktorú zostavila Svetová meteorologická organizácia (WMO), zdôrazňuje, ako stúpajúca hladina morí ohrozuje tichomorské ostrovy. Ako sa náš svet otepľoval, oceány absorbovali približne 90 percent globálneho otepľovania spôsobeného ľuďmi.
"Ľudské aktivity oslabili schopnosť oceánu udržať nás a chrániť nás a - prostredníctvom stúpania hladiny morí - premieňajú celoživotného priateľa na rastúcu hrozbu," uviedla generálna tajomníčka WMO Celeste Saulo vo vyhlásení. "Už teraz vidíme viac pobrežných záplav, ústup pobrežia, kontamináciu zásob sladkej vody slanou vodou a vysídlenie komunít," dodal.
Ľudské aktivity oslabili schopnosť oceánu udržať a chrániť nás a – prostredníctvom stúpania hladiny morí – premieňajú celoživotného priateľa na rastúcu hrozbu. Napriek tomu, že tvoria len 0,02 percenta celosvetových emisií, tichomorské ostrovy sú obzvlášť zraniteľné. V priemere ležia len jeden alebo dva metre nad hladinou mora.
Teplota na morskom povrchu v juhozápadnom Pacifiku stúpla trikrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer, uvádza správa. Morské vlny horúčav v regióne sa od roku 1980 takmer zdvojnásobili a trvajú dlhšie a sú čoraz intenzívnejšie.
Stúpajúce moria tiež zosilňujú frekvenciu a závažnosť prívalových búrok a pobrežných záplav. V juhozápadnom Pacifiku sa v minulom roku podľa WMO vyskytlo 34 z týchto „hydrometeorologických nebezpečných udalostí“ súvisiacich s väčšinou búrkami alebo záplavami, ktoré spôsobili viac ako 200 úmrtí a ovplyvnili viac ako 25 miliónov ľudí v celom regióne.
V roku 2021 IPCC uviedol, že hladiny morí stúpajú rýchlosťou bezprecedentnou prinajmenšom za posledných 3000 rokov v dôsledku globálneho otepľovania spôsobeného človekom. Odvtedy však nový výskum o klimatických „bodoch zlomu“ a topiacich sa ľadových príkrovoch vedcov znepokojuje, že nárast môže byť oveľa väčší a môže nastať rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Druhá správa varuje, že stúpajúca hladina morí „už nie je vzdialenou hrozbou“ – najmä pre tichomorské ostrovy. Už dnes ovplyvňujú životy a živobytie pobrežných komunít a nízko položených ostrovných národov po celom svete, pretože ľad na pevnine sa topí a morská voda expanduje v dôsledku globálneho otepľovania.
Guterres varoval, že stúpanie hladiny morí má „bezpríkladnú silu spôsobiť zmätok v pobrežných mestách a pustošiť pobrežné ekonomiky“.
Tichomorské ostrovy sú „jedinečne exponované“, keďže 90 percent ľudí žije do 5 kilometrov od pobrežia a polovica všetkej infraštruktúry sa nachádza do 500 metrov od mora, dodal.
Priemerná celosvetová hladina mora už od roku 1993 stúpla o viac ako 10 cm a rýchlosť, akou stúpa, sa od 90. rokov zdvojnásobila.
Zvýšenie teploty o 2 °C by mohlo viesť k strate takmer celého grónskeho ľadovca a veľkej časti ľadovca v západnej Antarktíde. Budúce generácie potom uvidia „nezastaviteľný“ nárast hladiny morí o 20 metrov v priebehu tisícročí. Na našej súčasnej trajektórii, 3 °C otepľovania, by k tomuto nárastu došlo oveľa rýchlejšie v priebehu storočí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies