Putin žiada, aby ho ruské stíhačky sprevádzali do Turecka

Od minulého roka ruský prezident Vladimir Putin odložil niekoľko oficiálnych návštev Turecka. Úradníci uviedli množstvo dôvodov. Niektorí tvrdili, že Putin sa od začiatku vojny na Ukrajine vyhýba všetkým krajinám, ktoré neboli súčasťou Sovietskeho zväzu. Iní to pripisujú ruským voľbám začiatkom tohto roka.

Zdroje oboznámené s ruským myslením však pre Middle East Eye uviedli, že hlavným dôvodom neustáleho odkladu sú Putinove podmienky návštevy Ankary. Zdroje uviedli, že Putin by chcel letieť do Turecka so sprievodom ruských stíhačiek, pretože sa možno obáva schopnosti Ukrajiny zostreliť lietadlo na trase letu.

Požiadavka Moskvy priletieť s ruskými stíhačkami a prípadne s nimi pristáť na tureckom území je komplikovaná, pretože systémy protivzdušnej obrany NATO v krajine by mohli takéto lietadlá vnímať ako nepriateľské ciele.

Jedna osoba oboznámená s rozhovormi uviedla, že Turecko pravdepodobne nevypne systémy NATO, aby vyhovelo ruskej žiadosti.

V rámci posledných rokovaní o návšteve rokovali ruskí a tureckí predstavitelia o Putinovom príchode v prvom októbrovom týždni.

Podľa zdrojov je však vzhľadom na špecifický dopyt po stíhačkách naplánovanie a organizácia návštevy veľmi nepravdepodobná. Putin navštívil Ankaru naposledy v roku 2014.

Vladimir Putin a Recep Tayyip Erdogan si prezerajú stíhačku Suchoj Su-57 v Žukovskom pri Moskve 27. augusta 2019.

Zdroj: Turecké predsedníctvo

Nezvyčajná žiadosť

Dvaja bývalí tureckí veľvyslanci, ktorí sa v minulosti úzko zaoberali diplomatickým protokolom pri návštevách zahraničných hláv štátov, pre MEE uviedli, že ruská žiadosť bola veľmi nezvyčajná. "Turecká vláda môže ako gesto poslať stíhačky, aby sprevádzali hlavy zahraničných štátov," povedal jeden z bývalých veľvyslancov.

"Napriek tomu si nepamätám na žiadnu návštevu, pri ktorej by si hlavy zahraničných štátov chceli so sebou vziať stíhačky svojej krajiny."

Tretí bývalý turecký veľvyslanec uviedol, že neexistuje žiadny konkrétny protokol, ktorý by upravoval takúto požiadavku, a ponechal ju na diskusiu.

Ruské požiadavky sa však neobmedzujú len na stíhačky. Ruskí predstavitelia sa tiež sťažujú, že tri najväčšie hotelové zariadenia v Ankare - Hilton, Sheraton a JW Marriott - sú vo vlastníctve USA. Podľa ľudí oboznámených s touto problematikou Moskva považuje americké hotelové siete za nebezpečné pre ruskú hlavu štátu. To vyvoláva otázku, či by Ankara mohla poskytnúť Putinovi vládny hosťovský dom, čo je veľmi nezvyčajný protokol, ktorý nemá v poslednom čase obdobu.

Zdroje minulý rok pre MEE uviedli, že Putinove bezpečnostné obavy mohli zohrať úlohu pri odložení jeho cesty do Ankary.

Keďže Turecko je členom NATO, ruskí predstavitelia sa obávajú najmä možných atentátov na jeho život alebo jeho sprievod, uviedli zdroje.

Moskva je znepokojená aj tureckým bankovým systémom, ktorý vo veľkej miere zastavil transakcie s Ruskom po decembrovom uvalení sekundárnych sankcií USA, ktoré ohrozujú finančné inštitúcie obchodujúce s ruskými bankami. Tento krok mal za následok stratu časti bilaterálneho obchodu.