Šéf poľskej diplomacie navrhuje demilitarizáciu Krymu a referendum. A reakcia Kremľa?

"Mohli by sme ju podriadiť mandátu OSN s misiou pripraviť spravodlivé referendum po tom, ako sa zistí, kto sú legálni obyvatelia a tak ďalej... A mohli by sme ho odložiť o 20 rokov," navrhol Sikorski podľa tlačovej agentúry ako jednu z možných alternatív.

Rusko od roku 2014 okupuje Krym, čo vyvolalo medzinárodné odsúdenie a sankcie. Polostrov zostáva medzinárodne uznaný ako zvrchované územie Ukrajiny.

"Krym je symbolicky dôležitý pre Rusko a najmä pre (ruského prezidenta Vladimira) Putina, ale strategicky dôležitý aj pre Ukrajinu. Preto si neviem predstaviť, ako sa budú môcť dohodnúť bez demilitarizácie Krymu," povedal Sikorski.

Poľský minister tiež vyjadril presvedčenie, že Západ urobil chybu, keď v roku 2014 údajne povedal Ukrajine, aby nebojovala o Krym. "Ak by Ukrajinci bojovali na Kryme, dokonca aj symbolicky, pravdepodobne by sa (ruský prezident Vladimir Putin) nerozhodol (zaútočiť) na Donbas," povedal Sikorski.

Niektoré Sikorského poznámky vyvolali na Ukrajine odpor, najmä v komunite krymských Tatárov.

Kremeľ označil návrh poľského ministerstva zahraničných vecí na umiestnenie Krymu pod mandát OSN a usporiadanie druhého referenda o jeho štatúte za absurdný, pričom zdôraznil, že Krym je neoddeliteľnou súčasťou Ruska

Kremeľ tento zámer odsudzuje

Návrh poľského ministerstva zahraničných vecí, aby sa Krym dostal pod mandát OSN s cieľom usporiadať druhé referendum o štatúte regiónu za 20 rokov, je absurdný, povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Myslíme si, že je to dosť absurdné vyhlásenie," povedal hovorca. "Ruské územie a ruské regióny nemôžu byť predmetom žiadnych diskusií ani prevodu na kohokoľvek," zdôraznil.

S touto myšlienkou prišiel poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski na stretnutí v Kyjeve. Šéf regionálneho parlamentu Vladimir Konstantinov odpovedal diplomatovi protinávrhom, aby sa pod mandát OSN dostalo samotné Poľsko, pričom zdôraznil neoddeliteľnosť Krymu od Ruska.

16. marca 2014 sa konalo referendum o zjednotení polostrova s Ruskom. Plebiscitu sa zúčastnilo viac ako 80 % voličov, z ktorých drvivá väčšina podporila zjednotenie (96,7 % na Kryme a 95,6 % v Sevastopole). Dňa 18. marca 2014 ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmluvu o prijatí Krymu a Sevastopola do Ruska a 21. marca dokument ratifikovalo Federálne zhromaždenie (plénum parlamentu). Napriek presvedčivým výsledkom referenda, ktoré odrážali jasnú vôľu miestneho obyvateľstva, Kyjev odmietol uznať Krym ako súčasť Ruska.