MOSKVA - Kremeľ si začal uvedomovať, že Západ sa jadrovým hrozbám nepoddáva, a ruský vodca Vladimir Putin hľadá nové spôsoby, ako presadiť svoje červené línie.
Začiatkom septembra Putin varoval, že ak Západ schváli ukrajinské údery hlboko do Ruska, bude to znamenať, že Moskva je vo vojne s NATO. Ruskí propagandisti preto začali opäť vyhrážať použitím jadrových zbraní.
V Kremli však čoraz viac chápu, že opakované jadrové hrozby začínajú strácať účinnosť, keďže červené čiary Moskvy sú neustále prekračované. Analytici a úradníci blízki ruským diplomatom naznačujú, že Putin sa namiesto toho usiluje o uváženejšiu a obmedzenejšiu reakciu Západu, ak umožní Ukrajine použiť rakety dlhšieho doletu na úder na Rusko.
"Došlo k prevaleniu jadrových hrozieb," povedal ruský predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity vzhľadom na citlivosť témy. "Na takéto vyhlásenia už existuje imunita a nikoho nevystrašia."
Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS ruský minister zahraničných vecí Lavrov v rozhovore pre Sky News Arabia povedal, že hoci "nikto nechce jadrovú vojnu", varoval, že jadrové zbrane krajiny sú v "plnej bojovej pohotovosti".
Podľa Medzinárodnej kampane za zrušenie jadrových zbraní (International Campaign to Abolish Nuclear Weapons - ICANW) v súvislosti s prebiehajúcou rusko-ukrajinskou vojnou pokračuje napätie medzi krajinami Severoatlantickej aliancie (NATO) a Kremľom, keďže lídri NATO čoraz častejšie varujú, že priamy konflikt s Moskvou predstavuje reálne nebezpečenstvo, keďže má viac jadrových hlavíc ako ktorákoľvek iná krajina. Stalo sa tak po tom, ako Putin a vysokí ruskí predstavitelia opakovane pohrozili jadrovou eskaláciou proti Kyjevu a jeho západným partnerom, odkedy Rusko vo februári 2022 začalo svoju plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu.
Tatiana Stanovaya, zakladateľka politickej poradenskej spoločnosti R-Politik so sídlom vo Francúzsku, sa domnieva, že Putin skúma rôzne možnosti, ako obmedziť podporu Západu Ukrajine a pokúsiť sa zabezpečiť, aby boli rešpektované jeho červené línie. "Sú možnosti, ktoré nechce nasadiť, a sú možnosti, ktoré je dnes pripravený prehodnotiť," povedala s tým, že jadrové zbrane považuje za "najhoršiu možnosť pre všetkých vrátane seba".
O jadrových opatreniach alebo priamom útoku na územie NATO by sa uvažovalo len vtedy, ak by "Putin cítil ohrozenie existencie Ruska v jeho súčasnej podobe, ak by sa domnieval, že neexistuje iné východisko," uviedla. "Pre takúto situáciu by mal Západ zájsť oveľa ďalej, než o čom diskutuje teraz."
Ruských predstaviteľov už zrejme trochu upokojilo zjavné váhanie USA v súvislosti so zrušením obmedzení pre ukrajinské údery na vojenské ciele hlboko v Rusku s použitím západných rakiet. Analytici a úradníci uviedli, že sa čoraz viac očakáva, že ak bude povolenie udelené, bude "veľmi obmedzené".
Medvedev, podpredseda ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident, minulý týždeň v príspevku na Telegrame hovoril o jadrovej reakcii a o tom, že ide o "nesmierne zložité rozhodnutie s nezvratnými dôsledkami", ale varoval, že "trpezlivosť niekoho môžete skúšať len tak dlho".
"Rusko však bolo trpezlivé. Je zrejmé, že jadrová reakcia je nesmierne zložité rozhodnutie s nezvratnými dôsledkami. Arogantní anglosaskí hlupáci si však neuvedomujú, že trpezlivosť niekoho môžete skúšať len tak dlho," povedal Medvedev.
S Kremľom spriaznený politológ Sergej Markov uviedol, že vo vyšších kruhoch ruskej armády rastie povedomie, že "Rusko pokazilo Západ a že sme veľa hovorili o červených líniách, ale nič sme neurobili. V určitom okamihu budeme musieť pristúpiť k eskalácii." Markov naznačil, že medzi možné reakcie by mohlo patriť zatvorenie veľvyslanectva Spojeného kráľovstva v Moskve a údery na letecké základne v Poľsku a Rumunsku, kde sú umiestnené stíhačky F-16 nasadené Ukrajinou. "Keďže Rusko si je isté, že v určitom okamihu k úderom na Moskvu určite dôjde, potom musíme udrieť ako prví," povedal.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies