BRATISLAVA - Každý druh komára má spravidla dosť vyhranený typ stanovišťa, v ktorom žije a kde kladie vajíčka. Niektoré druhy kladú vajíčka na najrozmanitejšie miesta pri brehoch riek, močiarov, chybne postavených a neudržiavaných priehrad, rybníkov a nádrží.
Komáre sú prirodzenou súčasťou mokradí lužných lesov, pravidelne zaplavovaných území, ale aj parkov a záhrad. Vyskytujú sa všade na svete od arktických oblastí až po trópy. V prírodnom prostredí majú svoju zmysluplnú úlohu – sú potravou rýb, obojživelníkov a hmyzožravých vtákov.
Komár vo svojom vývojovom cykle prechádza štyrmi štádiami: vajíčka – larvy – kukly – imága (dospelé komáre). Vývoj vajíčok prebieha vo vlhkom a teplom prostredí.
Niektoré druhy komárov k svojmu vývoju potrebujú, aby ich vajíčka boli zaplavené vodou. Preto sú záplavy jednou z hlavných príčin vzniku kalamít komárov. Na zatopených plochách v priaznivom ročnom období s relatívne vysokými teplotami sa tak môže vyliahnuť obrovské množstvo lariev v krátkom čase.
Nakladené vajíčka vydržia bez zaplavenia až 6 ‐ 7 rokov čakať na novú záplavovú vodu. Významnými liahniskami komárov sú preto územia, ktoré sú pravidelne zaplavované v 1‐ až 5-ročných intervaloch.
Územia zaplavené v 10- a viacročných intervaloch nie sú spravidla kontaminované vopred nakladenými vajíčkami komárov. Preto 10-, 50-, alebo 100-ročné povodne by nemali zvyšovať intenzitu kalamitného výskytu komárov.
Každý druh komára má spravidla dosť vyhranený typ stanovišťa, v ktorom žije a kde kladie vajíčka. Niektoré druhy kladú vajíčka na najrozmanitejšie miesta pri brehoch riek, močiarov, chybne postavených a neudržiavaných priehrad, rybníkov a nádrží.
Niektoré druhy kladú vajíčka do rôznych studničiek a do dutín vyvrátených stromov. Pre množenie komárov je tiež vhodná zachytená voda v prázdnych plechovkách od konzerv, v plastových fľašiach, v starých pneumatikách, v rôznych vedrách a nádobách na polievanie.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pre vývoj komárov je vhodná akákoľvek stojatá voda. Tečúca voda nie je vhodná pre vývoj lariev komárov, nakoľko pohyb vody neumožňuje larvám "zavesiť sa" na hladinu vody a dýchať atmosférický vzduch.
U tých druhov komárov, ktorých vajíčka musia byť zaplavené vodou, vývin larválnych štádií prebieha v plytkých, slnkom prehriatych stojatých vodách. Už po 7 - 14 dňoch od vyliahnutia prvých lariev môžu začať lietať dospelé komáre.
Larvy pre svoj život potrebujú dýchať atmosférický vzduch. Preto musia larvy komárov, ktoré sa vyvíjajú vo vode, z času na čas vystúpiť ku hladine vody, aby sa nadýchali vzduchu pomocou trubičiek (sifónov) umiestnených na konci bruška. Pri vyrušení sa larvy komárov rýchlym pohybom ponárajú.
V sudoch s vodou pripravených na polievanie záhradky je niekedy možné pozorovať "malé rybky" - sú to vlastne larvy komárov, z ktorých o niekoľko dní vyletia dospelé komáre a budú obťažovať aj samotného záhradkára.
Štádium kukly trvá v prípade komárov len niekoľko dní a dospelý hmyz sa za niekoľko hodín po vyliahnutí pári. Samce komárov zvyčajne hynú hneď po párení. Tie, ktoré sa udržia pri živote niekoľko dní, sa živia nektárom rastlín. Samičky komárov po párení opúšťajú liahniská a rovnomerne sa rozptýlia do blízkeho aj vzdialeného okolia.
Dolet komárov je dva až tri kilometre, pri vetre aj desať a viac kilometrov. Komáre lietajú do výšky 15 - 20 metrov, a preto ľudia bývajúci na vyšších podlažiach nebývajú komármi až tak obťažovaní.
Pred párením samičky komárov neprijímajú žiadnu potravu. Po párení sa samičky stávajú krvilačnými a útočia na človeka alebo zvieratá, pretože potrebujú bielkoviny z krvi na tvorbu a produkciu svojich vajíčok.
Niektoré druhy komárov uprednostňujú zvieratá, iné ľudí. Komáre si ľudské obete vyhľadávajú nielen podľa tepla a potu, ale priťahujú ich aj feromóny a ich prebytok alebo nedostatok rozhodujú o tom, prečo niektorých ľudí komáre vyhľadávajú s obľubou, zatiaľ čo iných len zriedkavo.
V priebehu vývoja rodu a adaptácie komára na človeka si tento hmyz vytvoril mechanizmus, ktorý oddiali imunitnú reakciu na pichnutie, čím komár získava čas na cicanie krvi. Vpravenie špecifickej bielkoviny do ranky vyvolá rozšírenie cievky a oddialenie bolesti a svrbenia.
Komáre sú človekom vnímané ako obťažujúci hmyz znižujúci komfort, resp. kvalitu života obyvateľov, a to aj pri miernom premnožení. Veľké množstvo bodnutí vyvoláva u ľudí nervozitu, zníženie sústredenosti, nepozornosť, nespavosť, podráždenosť a iné.
Zo zdravotného hľadiska ide o mikroporanenia a inokuláciu - teda vpravenie výlučkov slinných žliaz do ľudského tela. Samotné bodnutie (pichnutie, poštípanie) vyvolá lokálnu imunitnú reakciu, ktorú vnímame ako bolesť, pálenie, svrbenie, sčervenanie a opuch.
Normálna imunitná reakcia sa môže u niektorých osôb zmeniť na alergickú reakciu, avšak vážne alergie na komáre sú najmenej desaťkrát zriedkavejšie ako nebezpečné a život ohrozujúce komplikácie po bodnutí včelou či osou.
Výskyt ochorení prenášaných komármi v našich končinách je zriedkavý. Dá sa však očakávať zvýšenie výskytu ochorení prenášaných komármi vzhľadom na zmeny v počasí, ktoré podporujú rozšírenie inváznych druhov komárov prenášajúcich exotické ochorenia aj v severnejších krajinách, vrátane SR.
Komáre môžu byť prenášačmi niektorých, u nás doteraz exotických, zoonotických infekčných ochorení. Na území SR sa bežne vyskytujú a napádajú aj človeka komáre rodu Anophelles (prenášače malárie) a komáre rodu Culex.
Biomedicínske centrum SAV nedávno potvrdilo na Slovensku výskyt invázneho komára Aedes albopictus, známeho aj pod názvom ázijský tigrovaný komár.
Existuje tiež predpoklad, že na územie SR môžu preniknúť aj niektoré ďalšie invázne druhy komárov rodu Aedes, ktoré sú významnými prenášačmi vírusov zika, horúčky dengue, chikungunya aj žltej zimnice.
Aby sa tieto ochorenia mohli šíriť, je nutné, aby boli splnené tri podmienky: prítomnosť prameňa nákazy (chorý/infikovaný človek), fungujúci mechanizmus prenosu (špecificky vhodný druh komára ako prenášača) a existencia vnímavého jedinca.
Na Slovensku boli zatiaľ ojedinele potvrdené domáce prípady západonílskej horúčky, pre šírenie ktorej sú u nás splnené tri podmienky epidemického procesu. Domáci prenos iných exotických infekčných ochorení prenášaných komármi na našom území zatiaľ potvrdený nebol.
Komáre najviac útočia ráno (hodinu pred a hodinu po východe slnka) a večer (hodinu pred a hodinu po západe slnka), ázijský tigrovaný komár je aktívny najmä cez deň.
V lesoch a pri zamračenej oblohe napádajú ľudí a zvieratá v priebehu celého dňa. Pri kalamitnom výskyte pôsobia vonku obťažujúco aj celých 24 hodín. Za kalamitu považujeme taký výskyt komárov, keď je možné zaznamenať niekoľko desiatok (slabá kalamita) alebo niekoľko stoviek (silná kalamita) útokov na jednu osobu počas jednej minúty.
Bežný výskyt komárov v prírode nie je problémom, ktorý by sa mal riešiť umelým zásahom človeka. Len narušenie rovnováhy (kalamitný výskyt) môže byť argumentom pre umelý zásah do prírodného prostredia. Aj vtedy by malo ísť o biologicky presný, časovo krátky a územne nevyhnutný odborný dezinsekčný zásah.
Kalamitný výskyt komárov a zvýšený výskyt hmyzu je za priaznivého klimatického vývoja častým sprievodným javom po povodniach.
Preventívnymi opatreniami môžu byť:
Očkovanie proti nákazám prenášanými komármi sa odporúča najmä cestovateľom pri návšteve oblastí s ich vysokým výskytom, ktoré sú v súčasnosti v krajinách Afriky, Južnej Ameriky alebo Ázie.
Cestovateľom je odporúčané dať sa zaočkovať proti žltej zimnici, horúčke dengue, existuje tiež vakcína proti horúčke chinkungunya. Vakcíny proti malárii sú určené deťom žijúcim v oblastiach s výskytom tohto ochorenia, cestovatelia užívajú antimalarickú profylaxiu.
Pri cestovaní je vždy potrebné dodržiavať preventívne opatrenia pred uštipnutím komárom (vhodné repelenty, moskytiéry, vhodné oblečenie a režimové opatrenia, t.j. v čase najvyššej aktivity komárov sa nezdržiavať vonku a v lokalitách s ich vysokým výskytom, ako sú vodné plochy, močiare a podobne).
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies