BANSKÁ BYSTRICA - Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska pribudli nové prvky, ktoré sú stále živé. Až tri pritom pochádzajú z Banskobystrického samosprávneho kraja, na dvoch nomináciách sa podieľali aj naše regionálne osvetové strediská.
Betlehemské hry na strednom Slovensku, výšivka krivou ihlou z Detvy, gubárstvo a závodské osúšky. To sú nové prvky, ktoré boli tento rok zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Spolupredkladateľmi návrhov na zápis prvkov Betlehemské hry na strednom Slovensku a gubárstvo boli pritom aj regionálne osvetové strediská zriadené Banskobystrickým samosprávnym krajom ‐ Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici a Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
"Betlehemská hra je stále živá, ľudová vianočná tradícia, ktorá sa zachováva nielen v našom kraji, ale prakticky vo všetkých regiónoch Slovenska. Veľmi ma teší, že sa nám spoločnými silami podarilo, aby táto tradícia zostala zachovaná pre ďalšie generácie a bola uznaná aj na reprezentatívnom zozname," povedal predseda BBSK Ondrej Lunter s tým, že zápis iniciovalo župné osvetové stredisko spolu s partnermi z Mesta Hriňová a občianskeho združenia Javorie z Korytárok.
Betlehemci počas vianočných sviatkov predvádzajú vianočnú hru o narodení Ježiška v rôznych lokálne ustálených podobách. Napriek tomu, že ide o prejav ľudovej kresťanskej religiozity, vo viacerých prejavoch tieto hry obsahujú predkresťanské prvky a magické praktiky súvisiace s obdobím zimného slnovratu.
"Pochádzam z Podpoľania, kde je táto tradícia kontinuálne živá mnoho rokov. Viacerí z nás si nevedia predstaviť vianočné sviatky bez betlehemcov – ja osobne som po betleheme chodil pätnásť rokov ako chlapec, v mojej rodnej dedine. Mám obrovskú radosť, že táto tradícia je dnes aj oficiálne uznaná ako súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva, rovnako ma tešia aj zápisy ďalších prvkov z nášho kraja," doplnil podpredseda BBSK pre kultúru Roman Malatinec.
Druhý župou nominovaný prvok, gubárstvo, má nielen historický význam, ale zároveň je to dôležitý artikel aj v súčasnosti. Ide totiž o významné textilné remeslo - jedinečný druh tkania a úpravy ovčej vlny nielen v regióne Gemer-Malohont, ale v rámci celého Slovenska.
Jediným gubárom, ktorý dnes toto historické remeslo zachováva podľa tradičného spôsobu a z materiálu jedinečného slovenského plemena valaška, je Ján Fotta z Klenovca. Ten sa nielen zúčastnil piatkového slávnostného odovzdávania osvedčení o zápise, ale stal sa aj jedným z tohtoročných laureátov ocenenia Kvet kultúry, ktoré Banskobystrický samosprávny kraj udeľuje významným osobnostiam kultúrneho života.
"Pán Fotta pravidelne prezentuje toto remeslo na výstavách a na rôznych festivaloch doma aj v zahraničí, pre návštevníkov Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská rontouka, na Folklórnom festivale Koliesko v Kokave nad Rimavicou, Dni majstrov ÚĽUV v Bratislave, na Folklórnom festivale vo Východnej a množstve iných podujatí. Svoje skúsenosti odovzdáva tiež mladej generácii, aby tieto remeslá v regióne nezanikli," uzavrel Peter Černek, riaditeľ odboru kultúry Úradu BBSK.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies