Karpatsko-duklianska operácia, ktorá sa odohrávala od 8. septembra do 28. októbra 1944, patrí medzi najnáročnejšie bitky v horskom teréne na východnom fronte druhej svetovej vojny. Jej cieľom bolo prelomiť nemecké obranné línie a podporiť Slovenské národné povstanie. Tento rok si pripomíname 80. výročie tejto historickej udalosti, ktorá sa stala symbolom hrdinstva a obetí tisícov vojakov na oboch stranách.
Karpatsko-duklianska operácia, ktorá mala pôvodne trvať len päť dní, sa odohrávala od 8. septembra do 28. októbra 1944.
Jej cieľom bolo prelomiť obranné línie nemeckej armádnej skupiny „Severná Ukrajina“ v predhorí Karpát a umožniť rýchly postup Červenej armády cez karpatské vrchy na územie Slovenska, aby mohli podporiť Slovenské národné povstanie.
Táto operácia je považovaná za jednu z najnáročnejších bitiek v horskom teréne na východnom fronte počas celej druhej svetovej vojny, a to práve na území Slovenska.
Každoročne si tieto udalosti pripomíname 6. októbra, ktorý bol vyhlásený za Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Tento rok pripadá na nedeľu, pričom pamätný deň bol stanovený až v roku 2016.
Slovenský parlament 24. novembra 2015 rozhodol o zmene názvu z pôvodného Dňa obetí Dukly. Pred rokom 1993 bol tento deň známy aj ako Deň Československej ľudovej armády.
6. október 1944 bol dôležitým momentom operácie, keď sa 1. československému armádnemu zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu po tvrdých bojoch podarilo prekročiť Dukliansky priesmyk a vstúpiť na československé územie.
Pre úspech tejto náročnej operácie boli kľúčové moment prekvapenia a vysoké tempo útoku.
„Rýchly prielom cez opevnené karpatské hrebene mal byť podporený úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády, ktoré mali zaútočiť na nemecké jednotky zozadu. Partizánska činnosť mala zároveň spomaliť presun nepriateľských posíl a prostriedkov do oblasti prielomu. Tieto predpoklady však naplnené neboli,“ uviedol historik Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu (VHÚ).
Dve slovenské divízie, ktoré tvorili súčasť Východoslovenskej armády pod vedením generála Augustína Malára, však boli ešte pred začiatkom ofenzívy odzbrojené Nemcami. Sily nepriateľa v oblasti útoku sovietskych a československých jednotiek sa navyše rýchlo rozširovali vďaka presunu ďalších nemeckých formácií z iných frontových línií a zo Slovenska.
„Od 8. do 13. septembra 1944 bolo zo Slovenska do priestoru 38. armády presunutých 12.500 nemeckých vojakov, čo viedlo k stabilizácii východnej časti povstaleckého frontu. Boje sovietskych vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu a 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu sa zmenili na zdĺhavé a vyčerpávajúce strety o ovládnutie horských hrebeňov a priesmykov,“ uviedol Bystrický.
Ako prvé sa 20. septembra 1944 dostali na slovenské územie jednotky pravého krídla 1. gardovej armády.
Nasledujúci deň 128. gardová strelecká divízia oslobodila prvú slovenskú obec Kalinov.
Boje príslušníkov 1. československého armádneho zboru pokračovali na území Poľska v oblasti Machnówky, kóty 534, pri meste Dukla a Hyrowej hore. 6. októbra 1944 definitívne prešli cez Dukliansky priesmyk na slovenské územie.
„Prieskumné hliadky 1. brigády vyrazili k československým hraniciam o 6.30 hod., pričom o 8.00 hod. už dosiahli obec Vyšný Komárnik, prvú na československom území. Prvá hliadka, vedená štábnym kapitánom Josefom Knopom, vztýčila československú vlajku pri ceste blízko Duklianskeho priesmyku. V dedine Vyšný Komárnik vlajku vztýčili rotmajster Michal Ivanič a vojak Havran, pričom jej ochranu prevzal miestny obyvateľ Štefan Handoga,“ uviedol Bystrický s odvolaním sa na vojnový denník 1. československého armádneho zboru.
Intenzívne frontové boje, ktoré pokračovali až do konca októbra, odčerpávali značné sily a prostriedky nepriateľa, ktoré Nemci nemohli účinne nasadiť na iných častiach sovietsko-nemeckého frontu, ale ani proti povstalcom na strednom Slovensku.
Operácia si vyžiadala obrovské obete na oboch stranách. Celková bilancia Východokarpatskej operácie (zahŕňajúcej Karpatsko-dukliansku aj Karpatsko-užhorodskú operáciu) bola pre Červenú armádu tragická.
Zahynulo 21.000 vojakov a 84.000 bolo zranených.
1. československý armádny zbor prišiel o 1630 vojakov, ktorí buď zahynuli, alebo sú nezvestní, a ďalších viac ako 4000 utrpelo zranenia.
Rozsah bojov na Dukle podčiarkuje aj fakt, že Nemecko nasadilo vyše 100.000 vojakov, pričom približne 52.000 z nich padlo alebo bolo zranených. Nemci stratili aj 183 tankov a samohybných diel, 73 obrnených transportérov, 683 áut a 483 diel, ako aj mnoho ďalšej techniky.
„Sme hrdí na to, že Slováci zohrali v tejto historickej udalosti významnú úlohu. Na začiatku Karpatsko-duklianskej operácie bolo v 1. československom armádnom zbore 3326 Slovákov. Počas jedného mesiaca sa ich počet zvýšil na 4601. Navyše, Slováci tvorili väčšinu elitnej jednotky zboru – 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá bola počas operácie letecky presunutá na povstalecké územie a výrazne prispela k boju 1. československej armády,“ dodal Bystrický.
Tento rok si 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie pripomenie Ministerstvo obrany SR v nedeľu 6. októbra pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle a v Svidníku. Súčasťou osláv budú spomienkové podujatia, dynamické a statické ukážky ozbrojených síl a vojenskej polície, ako aj kultúrno-spoločenský program.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies