WASHINGTON - Bidenova administratíva sa na jednej strane verejne hlási k deeskalácii konfliktu v Gaze, na strane druhej však poskytuje Izraelu politickú podporu a vojenské zásoby na pokračovanie jeho ofenzív. Po vyhlásení prímeria sa Izrael zameral na útoky v Libanone a zabitie vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha, čím sa diplomatické snahy Bieleho domu dostali do vážnych problémov. Konflikt sa prehlbuje, pričom izraelské útoky v Gaze si vyžiadali tisíce obetí a humanitárnu krízu v regióne.
Prezident Spojených štátov Joe Biden vo februári s kornútkom zmrzliny v ruke vyhlásil, že prímerie v Gaze je tak "blízko", že sa môže uskutočniť v priebehu niekoľkých dní. Po viac ako siedmich mesiacoch izraelská vojna v Gaze nielenže pokračuje, ale sa aj rozšírila, pričom izraelské jednotky vtrhli do Libanonu a bombardovali ho v čase, keď napätie a násilie vrie na celom Blízkom východe.
Pred rokom, po útokoch zo 7. októbra a začiatku izraelskej ofenzívy v Gaze, sa Joe Biden stal prvým prezidentom USA, ktorý navštívil Izrael v čase vojny. Sledoval som, ako po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a vojnovým kabinetom v Tel Avive upiera pohľad do televíznych kamier a hovorí krajine: "Nie ste sami". Zároveň však vyzval jej vedenie, aby neopakovalo chyby, ktoré "rozzúrená" Amerika urobila po 11. septembri.
V septembri tohto roku na pôde OSN v New Yorku viedol prezident Biden celosvetovú výzvu vedúcich predstaviteľov, v ktorej vyzval Izrael a Hizballáh k zdržanlivosti. Netanjahu na to reagoval. Povedal, že dlhá ruka Izraela môže dosiahnuť kamkoľvek v regióne.
O deväťdesiat minút neskôr izraelskí piloti odpálili Američanmi dodané bomby "bunker buster" na budovy v južnom Bejrúte. Pri útoku zahynul vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh. Znamenalo to jeden z najvýznamnejších zlomových bodov v roku, odkedy Hamas 7. októbra spustil útok na Izrael.
Bidenova administratíva naďalej verbálne vyzýva na deeskaláciu a zároveň poskytuje Izraelu politickú podporu a stabilné dodávky bômb na udržanie jeho vojen.
Washington privítal takmer každý eskalačný krok, ktorý Izrael tento rok podnikol: zabitie vodcov Hamasu v Bejrúte a Teheráne, vraždu šéfa Hizballáhu Hasana Nasralláha a inváziu do južného Libanonu.
Viac ako rok od vypuknutia vojny v Gaze Izrael pokračuje v ničivej ofenzíve na obliehanom palestínskom území, a zároveň denne bombarduje Bejrút a pripravuje útok na Irán. So zintenzívnením konfliktu v Gaze a jeho rozšírením do celého regiónu sa prehlbuje rozdiel medzi rétorikou a politikou USA.
Diplomacia Bidenovej administratívy čelí vážnym prekážkam v dôsledku izraelského leteckého útoku, ktorý využíval americké bomby, pričom hlavným cieľom je dosiahnuť dohodu o prímerí a oslobodení rukojemníkov v Gaze. Po útoku Hamasu, ktorý si v Izraeli vyžiadal viac ako 1 200 obetí, zostáva v zajatí množstvo rukojemníkov, vrátane siedmich občanov USA. Izraelská odvetná akcia zabila takmer 42 000 Palestínčanov a spôsobila obrovské humanitárne krízy v Gaze, kde chýbajú základné potreby. Konflikt sa pritom rozšíril aj do Západného brehu a Libanonu, čím hrozí prehlbovanie krízy v regióne.
Po mesiacoch verejného presadzovania prímeria v Gaze sa USA zamerali na podporu izraelskej ofenzívy v Libanone.
Americký minister obrany Lloyd Austin minulý týždeň podporil izraelskú pozemnú kampaň v južnom Libanone, ktorá môže prerásť do úplnej invázie do krajiny. "Dal som jasne najavo, že Spojené štáty podporujú právo Izraela brániť sa," uviedol Austin vo vyhlásení z 30. septembra po telefonáte so svojím izraelským partnerom Yoavom Gallantom.
"Zhodli sme sa na nevyhnutnosti demontáže útočnej infraštruktúry pozdĺž hranice, aby libanonský Hizballáh nemohol uskutočniť útoky na severné obce Izraela v štýle 7. októbra," povedal Austin, pričom mal na mysli útok palestínskej skupiny Hamas na južný Izrael, pri ktorom zahynulo najmenej 1 139 ľudí.
Napriek predchádzajúcim diplomatickým snahám Bieleho domu o vyriešenie krízy, izraelské útoky a následná smrť vodcu Hezbollahu Nasralláha, ktorý bola nariadená izraelským premiérom Netanjahuom, zasadili úder akýmkoľvek snahám o dosiahnutie prímeria. Historik Osamah Khalil spochybnil úprimnosť Bidenovej diplomacie a tvrdil, že USA využívali rokovania o prímerí na politické ciele, aby sa vyhli kritike doma.
Keďže nepriateľské akcie na nízkej úrovni sa v Libanone rýchlo zmenili na totálnu vojnu, Bidenova administratíva spojila arabské a európske krajiny a 25. septembra navrhla "okamžité" 21-dňové prímerie s cieľom zastaviť boje.
Keď však o dva dni neskôr Izrael zavraždil Nasralláha pri obrovskom bombovom útoku, ktorý zrovnal so zemou niekoľko obytných budov v Bejrúte a v podstate zničil akékoľvek vyhliadky na blížiace sa prímerie, Biely dom tento útok chválil ako "opatrenie spravodlivosti".
Kritici vrátane niektorých bývalých úradníkov považujú výzvu USA na ukončenie vojny, zatiaľ čo Izraelu poskytujú 3,8 miliardy dolárov ročne na zbrane, za buď zlyhanie uplatnenia vplyvu, alebo priamu kontradikciu. Argumentujú, že aktuálne rozširovanie vojny je skôr preukázaním americkej diplomatickej politiky ako jej zlyhaním. Zástancovia administratívy Joea Bidena naopak tvrdia, že dosiahli dôležité diplomatické úspechy, ako napríklad uzavretie prímeria prostredníctvom Egypta a Kataru, ktoré viedlo k prepusteniu viac ako 100 rukojemníkov.
Bývalý izraelský premiér Ehud Olmert naznačuje, že Bidenova diplomacia čelila prekážkam, najmä kvôli odmietavému postoju premiéra Netanjahua a jeho ultranacionalistických ministrov, ktorí sa snažia o silnejšiu vojenskú odpoveď. Olmert dodáva, že koniec vojny a oslobodenie rukojemníkov predstavuje pre Netanjahua veľkú hrozbu, čo komplikuje dosiahnutie akýchkoľvek dohôd.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies