Toto radí kazateľ: Osem spôsobov, ako sa vysporiadať s obavami

S obavou sa potýkajú mladí, sklamaní. Beznádejní. Takí, čo zažili niečo škaredé a boja sa, že už dobre nebude. Alebo aj babky a dedkovia, ktorí vidia, ako čas beží, hrozitánsky sa ponáhľa. A oni sa obávajú, že sa nebude mať kto postarať. Že skončia opustení a zničení. Že na ich slzách viac nebude záležať.

Max Lucado, americký kazateľ a autor povzbudivých kníh, ponúka niekoľko spôsobov, ako sa popasovať s obavami. Niežeby sme to chceli zľahčovať, niežeby život fungoval na princípe po prvé, po druhé a tak. Ale je dobré mať plán, keď tá potvora obava príde a znovu sa zachová drzo.

Povedať

Po prvé, kazateľ, ako inak, radí, aby sme sa so svojimi obavami podelili s Bohom. Namiesto plaču, vysedávania, ohovárania či bedákania jednoducho skloňme hlavy. A ešte aj toto. Ak sa napríklad nachádzame v skupine ľudí, ktorí sa tiež obávajú a snažia sa nás nainfikovať, potom aj ich pozvime, nech sa pridajú a žiadajú Boha o pomoc. Jednoducho.

Bože, prosím, nech operácia dopadne dobre.

Pane, prosím, aby sa v mojej rodine zmenila atmosféra.

Bože, pomôž mi vidieť nádej a budúcnosť, ktorú pre mňa máš.

Upokojiť sa

PO druhé, máme sa upokojiť. Je tu jeden príbeh z Biblie, ktorý Lucado používa na vysvetlenie. Bolo to vtedy, keď Ježiš urobil svoj prvý zázrak verejne. Na svadbe. Minulo sa víno, čo by sme my možno síce riešili, ale nie tak veľmi, ale pre nich vtedy to bola hotová pohroma. Hanba. Mária však nezalamovala rukami. Neurobila dramatický výstup, v rámci ktorého by pomenovala všetko, čo má na srdci. Pokojne prišla za Ježišom a povedala mu, čo sa stalo. Minulo sa víno. A ďalej nič. Prišla za tým, ktorý jej mohol pomôcť, a keď mu vylíčila, aká je situácia, nechala to na ňom. Nie je to krásne? Upokojila sa. Spomalila. Nerobila unáhlené závery.

Neotáľať

Po tretie, nemáme otáľať. Max hovorí, že ak nám na pokožku zasadne otravný hmyz, nepremýšľame o tom. Nevravíme si, že možno zajtra to poriešime. Možno o hodinu či vtedy, keď nás prestane bolieť hlava. Ihneď natiahneme ruku a hmyzu sa zbavujeme. Rovnako by sme sa mali správať aj k obavám. Je podľa neho dôležité konať. Ak na tele objavíme čosi podozrivé, nebuďme úzkostliví. Nehľadajme na internete, ale zájdime k lekárovi. Keď máme pocit, že sa z dlhov nevyhrabeme, zájdime na konzultáciu. Robme niečo. Lebo čokoľvek je užitočnejšie ako strácať čas len obávaním sa.

Spísať

Po štvrté, máme si spísať zoznam svojich obáv. Potom, keď už budú spísané, máme sa zamyslieť. Koľké z nich sa reálne stali? Možno sme sa obávali, že stratíme zamestnanie. Stratili sme ho? Že ochorieme. Ochoreli sme?

Zhodnotenie

Po piate, je dobré ich potom zhodnotiť. Nájdeme v zozname isté vzorce, ktoré sa objavujú často. Možno sa pričasto opakuje, že sa bojíme mienky iných alebo čosi iné. Môžeme tieto oblasti predložiť Bohu jednu po druhej a modliť sa tak konkrétnejšie.

Sústrediť sa

Po šieste, máme sa sústrediť na dnešok. Boh napĺňa naše potreby tak, ako to má byť. Dá nám to vtedy, keď to skutočne potrebujeme. Max pripomína aj text jednej staršej kresťanskej piesne, ktorá nás povzbudzuje.
 
Tak utíš, srdce, už svoj zhon!
Ver, Boha čakaj s pokorou!
On, hoci dlho otáľa,
nechodí nikdy neskoro.
Nechodí nikdy neskoro,
nedáva dobro na prídel.
Nebúr sa, srdce na vlnách –
upokoj sa, kým nepríde.
Upokoj sa, kým nepríde…
Čas ťa vždy v diaľku posiela…
Nohy, čo Boha čakajú,
pribehnú prvé do cieľa.
Pribehnú prvé do cieľa,
aj keď je výdrž úbohá…
Nuž, stíš sa, srdce, s pokorou;
ja budem čakať na Boha.

Podeliť sa

Po siedme, podľa Lucada je prospešné, ak o svojich obavách povieme aj iným. Dôveryhodným priateľom. Dobrým poslucháčom. Takým, ktorým na nás záleží.

On stačí

Po ôsme, treba si pripomínať, že Boh stačí. Ježiš vyučoval, že máme hľadať najskôr Božie kráľovstvo a všetko ostatné bude nám pridané. Najskôr teda pátrajme po nebeskom, potom hľaďme na pozemské. Najskôr Boh. Lebo On je viac než čokoľvek. Viac než dobrá práca. Viac než krásny dom. Viac než uznanie. Viac než kariéra. Viac než tučný bankový účet.