ARTAXATA - Archeológovia v Arménsku objavili jeden z najstarších kresťanských kostolov sveta, ktorý pochádza zo 4. storočia. Osemuholníková stavba s krížovými prístavbami sa nachádza v historicky významnom meste Artaxata, kde sa podľa tradície odohral významný obrat Arménska ku kresťanstvu. Tento nález ponúka nový pohľad na ranokresťanskú architektúru a potvrdzuje hlboké kresťanské korene krajiny.
Archeológovia nedávno objavili jeden z najstarších kresťanských kostolov na svete. Münsterská univerzita oznámila objav kostola zo štvrtého storočia v tlačovej správe 11. októbra. Škola, ktorá sa nachádza v Nemecku, sa pri náleze starovekých ruín spojila s archeológmi z Národnej akadémie vied Arménska.
Predpokladá sa, že kostol, ktorý je osemuholníkovou stavbou s krížovými prístavbami, pochádza zo 4. storočia n. l., čo z neho robí najstarší archeologicky doložený kostol v Arménsku. Tento pozoruhodný nález oznámil profesor Achim Lichtenberger z univerzity v Münsteri, ktorý objav označil za "senzačný dôkaz raného kresťanstva v Arménsku".
Dr. Mkrtich H. Zardaryan z Národnej akadémie vied Arménska, ktorý sa podieľal na výskume, dodal, že osemuholníkové kostoly boli v Arménsku doteraz neznáme, ale vo východnom Stredomorí boli v 4. storočí n. l. bežné.
Osemuholníková budova s priemerom približne 30 metrov má jednoduchú maltovú podlahu a terakotové dice. Tím objavil v prístavbe kostola v tvare kríža zvyšky drevených platforiem, ktoré boli rádiokarbónovo datované do polovice 4. storočia n. l. Fragmenty mramoru dovezené zo Stredomoria naznačujú, že kostol bol kedysi bohato zdobený.
Poloha kostola v Artaxate je historicky významná. Podľa tradície Gregor Osvietiteľ obrátil arménskeho kráľa Tiridata III. na kresťanstvo v Artaxate v roku 301 n. l. Táto udalosť znamenala, že Arménsko sa stalo prvým kresťanským štátom na svete, čo je míľnik, ktorý stále rezonuje v náboženských a kultúrnych dejinách krajiny. Pripomienkou tohto dedičstva je neďaleký stredoveký kláštor Khor Virap, známe pútnické miesto, ktoré sa nachádza v blízkosti novoobjaveného kostola.
"Nález pozostáva z osemuholníkovej budovy s krížovými prístavbami," vysvetlila Münsterská univerzita. "Tím vykopal časti kostola a skúmal ho pomocou geofyzikálnych metód," dodala.
"Typologicky nález zodpovedá ranokresťanským pamätným stavbám," uvádza sa ďalej v tlačovej správe. "V prístavbách v tvare kríža výskumníci objavili zvyšky drevených platforiem, ktoré boli rádiokarbónovo datované do polovice 4. storočia n. l."
Podľa legendy Gregor Osvietiteľ obrátil arménskeho kráľa Tiridata III. na kresťanstvo v Artaxate v roku 301 n. l., čím sa Arménsko stalo prvým kresťanským štátom na svete. Túto tradíciu pripomína stredoveký kláštor Khor Virap, ktorý sa nachádza len kúsok od teraz objaveného kostola. Artaxata slúžila ako hlavné mesto Arménskeho kráľovstva, ktorému vládli dynastie Artaxiadovcov a Arsacidovcov. Mesto sa v helenistickom období vyvinulo na významnú metropolu a takmer šesť storočí bolo hlavným mestom Arménskeho kráľovstva.
Arménsko-nemecký výskumný tím od roku 2018 skúma helenistickú metropolu Artaxata na Araratskej planine. Projekt vykopávok zameraný na archeológiu osídlenia antického mesta financuje Nemecká výskumná nadácia (DFG) a Národná akadémia vied Arménska.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies