BERLÍN - Americký prezident Joe Biden počas svojej návštevy Berlína vyzval Západ, aby aj naďalej podporoval Ukrajinu v boji proti ruskej agresii, najmä v kontexte blížiacej sa zimy a prezidenta USA. V rozhovoroch s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom diskutoval o zvýšení vojenskej pomoci a posilnení civilnej energetickej infraštruktúry Ukrajiny. Biden zároveň varoval pred oslabovaním odhodlania Západu v súvislosti s blížiacimi sa prezidentskými voľbami v USA.
Americký prezident Joe Biden v piatok vyzval Západ, aby naďalej podporoval Ukrajinu pred úplnou inváziou Ruska, keďže Kyjev čelí bezútešnej zime a blížiace sa prezidentské voľby v USA vyvolávajú obavy o silu odhodlania samotného Washingtonu.
Biden hovoril s novinármi pred rokovaním za zatvorenými dverami so spojencom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, počas jednodňovej labutej cesty do Berlína, kde diskutoval o rôznych otázkach, od Ukrajiny až po rozširujúci sa konflikt na Blízkom východe.
Okrem toho, že sa stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, stretne sa aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Kierom Starmerom v Berlíne v čase, keď sa blíži koniec jeho predsedníctva.
Jeho návšteva, pôvodne naplánovaná na minulý týždeň, zahŕňala stretnutie na nemeckej leteckej základni Ramstein, kde sa mal stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a kľúčovými európskymi lídrami. Po zrušení Bidenovej návštevy sa Zelenskyj zastavil v Londýne, Ríme, Berlíne a Paríži, aby európskym lídrom predstavil svoj "plán víťazstva".
"Keďže Ukrajina čelí ťažkej zime, musíme, musíme zachovať naše odhodlanie," uviedol Biden vo vyhlásení. "A viem, že cena je vysoká, ale nemýľte sa, je porovnateľná s cenou života vo svete, kde prevláda agresia, kde veľké štáty útočia a šikanujú menšie štáty len preto, že môžu."
Uviedol, že so Scholzom prediskutuje pokračujúce úsilie o zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu a posilnenie jej civilnej energetickej infraštruktúry "uvoľnením hodnoty zmrazených ruských aktív". Diskutovali by aj o blízkovýchodnom konflikte.
Keďže Biden sa chystá odovzdať vedenie krajiny buď bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, alebo viceprezidentke Kamale Harrisovej, európske vlády pripravujú plány pre oba scenáre. V každom prípade bude Európa musieť znížiť svoju závislosť od USA.
Portál Euronews sa rozprával s expertkou na transatlantické vzťahy a vedúcou pracovníčkou Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy (DGAP) Rachel Tausendfreundovou o vzťahoch medzi USA a EÚ v súvislosti s prebiehajúcimi diskusiami o potenciálnom členstve Ukrajiny v NATO.
"Bola by som prekvapená, keby sa po tomto stretnutí oznámilo niečo tak zásadné. Myslím si, že toto stretnutie je skôr symbolické," vysvetlila a dodala, že väčšie rozhodnutia, ako je napríklad budúcnosť Ukrajiny, sa pravdepodobne neuskutočnia skôr ako v novembri. Európa podľa nej musí zaobstarať viac zbraní a munície a koordinovať svoju činnosť. "Všetci samostatne nakupujú slušné množstvo vecí alebo produkujú slušné množstvo materiálu," povedala Tausendfreundová a naznačila, že keďže členské štáty NATO pracujú samostatne, kapacita je "oveľa nižšia, ako by mala byť".
Francúzsko podporuje výrobu stíhačiek a munície ako európsku iniciatívu, ale sú aj iné krajiny, napríklad Nemecko, ktoré tvrdia, že zbrane by sa mali nakupovať tam, kde je to najlacnejšie a najefektívnejšie, vrátane Izraela, čo vyvoláva napätie medzi štátmi.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies