Žena ležiaca na posteli. Lekári okolo nej krúžia, pochmúrni, pravdu už majú vpísanú do tváre. Zomiera. A jej rodina sa modlí, odvolávajúc sa na to, že Boh je všemohúci. Dieťa, ktoré zrazil nepozorný vodič. Alebo opitý vodič. Zajtra malo dieťa dôležitý deň, vystúpenie, kúpené nové oblečenie. A teraz je v nemocnici a vyzerá to zle. A rodina sa modlí, stále opakujúc, že Boh je predsa všemohúci.
Nikdy sa človek tak neodvoláva na neobmedzenú Božiu moc, ako keď on či niekto jemu veľmi blízky, trpí na smrť. Keď hrozí, že svet sa rozpadne. Že nebude nič také, aké bývalo predtým.
Poďme sa viac zamyslieť nad tým, čo to znamená, že Boh je všemohúci. Áno, stačilo mu slovo, aby stvoril svet. Povedal, len povedal, aby bolo svetlo a ono naozaj bolo. Z ničoho vytvaroval zem.
Od počiatku ho vidíme, ako koná niečo neuveriteľné. Svoj Izraelský ľud zachraňuje od nepriateľov.
Počuje prosby svojich detí a odpovedá na ne.
Králi vďaka nemu povstávajú aj padajú. Stačí jedno jeho rozhodnutie.
A potom, v novom zákone, prichádza Ježiš ako Boží syn, aby nám ukázal, aký je Boh všemocný.
Chromí vstávajú a už viac nie sú chromí.
Slepým sa navracia zrak.
Malomocní sú očisťovaní.
Hluchí zrazu počujú.
Dokonca aj niektorí mŕtvi povstávajú opäť k životu.
A na to všetko stačí jeden Ježišov dotyk. Len natiahol ruku a udial sa zázrak.
Lenže potom je tu aj ďalšia vec. Za Ježišovho života bolo viac ľudí chorých. Určite oveľa-oveľa viac. A nie každému sa dostalo uzdravenie. Nie každý problém bol hneď a zaraz vyriešený.
Raz, keď k nemu priviedli človeka ochrnutého, neuzdravil ho hneď. Teda áno, netrvalo to ani dlho a muž chodil, ale najskôr povedal čosi zásadné. Že sa mu odpúšťajú hriechy. Okamžite to vzbudilo rozhorčenie. Farizejovia, ktorí boli toho svedkami, sa pohoršili. Vraj ako si môže on, obyčajný muž, dovoliť vyriecť čosi také?
Že sa mu odpúšťajú hriechy.
Ježiš však povedal, že odpustenie hriechov je viac. Ba viac ako uzdravenie. Viac ako zázrak, ktorý všetci vidia a nad ktorým híkajú. Je to vlastne najviac.
A tak, keď sa zamýšľame nad Božou všemohúcnosťou, môžeme o nej premýšľať takto:
Po prvé, je to schopnosť Boha a aj Jeho ochota odpustiť hriechy. Lebo nie je nič väčšie a ani krajšie, ako keď sa ľudský život zmení. Ako keď napríklad niekto závislý odhodí závislosť. Niekto zblúdilý nájde domov. Nemilovaný nájde lásku. Beznádejný nádej a nepokojný pokoj.
Po druhé, je to Božia schopnosť robiť zázraky. Lebo áno, Boh dokáže aj dnes konať divy nevysloviteľné.
A po tretie, je to aj jeho schopnosť mať všetko pod kontrolou. Lebo niekedy sa Jeho všemohúcosť prejavuje práve tak, že nedá to, o čo Ho žiadame. Že urobí inak a prečo to tak urobil, my ani nemusíme pochopiť. Niekedy je to veľké tajomstvo. Prečo jedného uzdraví a druhého nie. Prečo tam urobí zázrak a inam nie. On je všemohúci.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies