Fethullah Gülen, turecký duchovný a zakladateľ hnutia Hizmet, zomrel v nedeľu večer v americkej nemocnici. Gülen, ktorý bol kedysi blízkym spojencom prezidenta Erdogana, sa stal kontroverznou postavou po tom, čo ho Turecko obvinilo zo zorganizovania krvavého puču v roku 2016, pri ktorom zahynulo približne 250 ľudí. Po puči žil v exile v USA, kde bol predmetom žiadosti o extradíciu, ale USA požadovali dôkazy o jeho zapojení do udalostí.
Fethullah Gülen, turecký duchovný obvinený zo zorganizovania krvavého pokusu o štátny prevrat v roku 2016, zomrel vo veku 83 rokov, informovali turecké médiá a hnutie, ktoré mu bolo blízke, na sociálnej sieti.
Internetová stránka Herkul, ktorá uverejňuje Gülenove kázne, na svojom účte na sieti X uviedla, že Gülen zomrel v nedeľu večer v americkej nemocnici, kde sa liečil.
Gülen bol kedysi Erdoganovým spojencom, ale rozišli sa v zlom a Erdogan ho považoval za zodpovedného za pokus o štátny prevrat v roku 2016, pri ktorom sa jeho spriaznenci zmocnili vojenských lietadiel, tankov a vrtuľníkov. Pri pokuse o prevzatie moci zahynulo približne 250 ľudí.
Gülen, niekedy označovaný za druhého najmocnejšieho muža Turecka, bol duchovným vodcom Gülenovho hnutia, mocnej islamskej komunity s prívržencami v Turecku a na celom svete.
Gülen sa preslávil tvrdením, že mladí ľudia v Turecku stratili cestu a najlepšou odpoveďou je vzdelanie. Stal sa známym propagovaním tolerantného islamu, ktorý zdôrazňoval altruizmus, skromnosť a tvrdú prácu.
Jeho hnutie - v Turecku známe ako Hizmet alebo "služba" - sa najprv presadilo na školách a neskôr otvorilo vzdelávacie inštitúcie v celom Turecku a vo svete.
Ako sa hnutie rozrastalo, jeho stúpenci sa rozšírili do podnikateľskej sféry a začali prijímať zamestnania vo vláde a armáde.
Hizmet bol kedysi Erdoganovým spojencom, ale turecký prezident sa v roku 2013 obrátil proti tomuto hnutiu a prisľúbil, že zatvorí stovky jeho škôl a zbaví vládu gülenistov, ktorých nazval "štátom v štáte".
Gülen, známy svojim priaznivcom ako Hodžaefendi, teda vážený učiteľ, sa narodil v roku 1941 v dedine vo východotureckej provincii Erzurum. Ako syn imáma, teda islamského kazateľa, študoval Korán už od detstva.
V roku 1959 bol Gülen vymenovaný za imáma mešity v severozápadnom meste Edirne a v 60. rokoch sa začal presadzovať ako kazateľ v západnej provincii Izmir, kde zakladal študentské internáty a chodil kázať do čajovní. Tieto študentské domovy sa stali začiatkom neformálnej siete, ktorá sa v nasledujúcich desaťročiach rozšírila v školstve, podnikaní, médiách a štátnych inštitúciách a poskytla jeho stúpencom rozsiahly vplyv.
Tento vplyv sa prostredníctvom siete škôl rozšíril aj za hranice Turecka do turkických republík Strednej Ázie, na Balkán, do Afriky a na Západ.
Policajti spriaznení s Gülenom boli obvinení z vykonávania razií proti Erdoganovým spojencom a turecká vláda v máji 2016 oficiálne vyhlásila Hizmet za teroristickú organizáciu.
O dva mesiace neskôr sa frakcia tureckej armády pokúsila zvrhnúť Erdogana. Tvrdila, že jej cieľom je chrániť demokraciu pred autoritárskym tureckým prezidentom. Počas násilnej noci vojaci prepadli televízne stanice, v Istanbule a Ankare bolo počuť výbuchy, strieľalo sa do demonštrantov a ostreľovali sa budovy parlamentu a prezidenta.
Prevrat však nezískal podporu verejnosti ani širšej armády a armádna frakcia, ktorá ho viedla, bola nútená kapitulovať.
Po puči v Turecku vláda obvinila Gülena z účasti na udalostiach, čo on poprel a odsúdil pokus o prevrat. Následne došlo k masovým zatýkaniu, vrátane takmer tretiny vojenskej elity a tisícov úradníkov. Gülen žil v USA od konca 90. rokov a Turecko požiadalo o jeho extradíciu, avšak USA požadovali dôkazy o jeho zapojení do puču.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies