Podľa najnovšej správy IE University sa až 67 % Európanov obáva, že umelá inteligencia by mohla manipulovať výsledky volieb, najmä prostredníctvom dezinformácií a deepfake technológií. Napriek tomu väčšina obyvateľov dôveruje využívaniu AI v oblasti bezpečnosti a verejnej správy, čo poukazuje na rastúcu dvojtvárnosť vo vnímaní tejto technológie v spoločnosti.
Podľa novej správy zverejnenej v pondelok sa veľká väčšina Európanov obáva manipulácie s umelou inteligenciou (AI) vo voľbách, ale dôveruje tejto technológii, keď ju používa polícia a armáda na sledovanie. Štúdia "European Tech Insights", ktorú uskutočnila španielska univerzita IE, sa týkala viac ako 3 000 ľudí v 10 európskych krajinách.
Zistilo sa, že dvaja z troch Európanov (67 percent) sa obávajú, že hackeri by mohli zmeniť výsledky volieb, a že viac ako 30 percent opýtaných sa domnieva, že umelá inteligencia už ovplyvnila ich volebné rozhodnutia.
Krajiny, ktorých občania najmenej dôverujú umelej inteligencii vo voľbách, sú Spojené kráľovstvo (54 %) a Španielsko (51 %).
Rozsah podpory je možno prekvapujúci, keďže v Európe platia jedny z najprísnejších predpisov o ochrane osobných údajov na svete. V roku 2018 Európska únia zaviedla všeobecné nariadenie o ochrane údajov alebo GDPR - rámec, ktorý upravuje spôsob, akým organizácie uchovávajú a spracúvajú informácie o používateľoch. Za porušenie pravidiel hrozia firmám vysoké pokuty.
Za porušenie pravidiel hrozia firmám vysoké pokuty. Spoločnosti, ktorá poruší zákony GDPR, môže byť uložená pokuta až do výšky 4 % jej ročných globálnych príjmov alebo 20 miliónov eur (21,7 milióna USD), podľa toho, ktorá suma je vyššia.
"Nie je jasné, či sa verejnosť zamyslela nad dôsledkami týchto aplikácií [umelej inteligencie]," uviedol pre televíziu CNBC Ikhlaq Sidhu, dekan Fakulty vedy a techniky Univerzity IE.
Napriek podpore umelej inteligencie v oblasti verejnej správy a bezpečnosti sa zdá, že ľudia majú oveľa väčšie obavy z jej úlohy v demokratickom procese.
Správa IE University zistila, že drvivá väčšina Európanov (67 %) sa obáva manipulácie s umelou inteligenciou vo voľbách.
Umelá inteligencia sa môže používať ako zosilňovač dezinformácií, pričom niektorí používatelia sa zámerne snažia používať nepravdivé informácie na zvrátenie názorov ostatných. Hlavnou obavou je, že takzvané deepfakes, syntetické obrázky, videá alebo zvukové klipy vytvorené pomocou AI, by sa mohli použiť na skresľovanie názorov politikov alebo šírenie iných druhov dezinformácií.
Platformy generatívnej umelej inteligencie, ako napríklad Dall-E od OpenAI a Midjourney od Stability AI, sa dajú použiť napríklad na vytváranie obrázkov pomocou niekoľkých riadkov textových pokynov.
"Umelá inteligencia a hlboké falzifikáty sú najnovšími príkladmi trendu dezinformácií a straty overiteľnosti," povedal Sidhu pre CNBC. "Tento trend rastie od začiatku internetu, sociálnych médií a vyhľadávacích algoritmov riadených umelou inteligenciou."
Podľa správy si približne 31 % Európanov myslí, že umelá inteligencia už ovplyvnila ich volebné rozhodnutia. Správa prichádza v čase, keď sa rýchlo blížia voľby v USA v roku 2024, v ktorých sa súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová postaví proti bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi v hlasovaní stanovenom na 5. novembra.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies