BRATISLAVA - Ľudovít Štúr, zakladateľ spisovnej slovenčiny a kľúčová osobnosť slovenského národného obrodenia, by mal dnes 209 rokov. Deň jeho narodenia, 29. október, je od roku 1993 na Slovensku pamätným dňom. Štúr svojím dielom a životom výrazne ovplyvnil jazykovú a kultúrnu identitu Slovenska, a jeho odkaz si každý rok pripomíname s úctou.
Dňa 29. októbra si na Slovensku pripomíname narodenie Ľudovíta Štúra, významného národného buditeľa, ktorý sa stal ústrednou postavou slovenského národného obrodenia a kodifikátorom spisovného slovenského jazyka.
Práve tento dátum bol v matrike panstva grófa Zaya v Uhrovci pred 209 rokmi zaznamenaný ako deň jeho krstu. Na počesť tohto dôležitého prínosu pre slovenskú kultúru a identitu bol 29. október v roku 1993 vyhlásený za pamätný deň – Deň narodenia Ľudovíta Štúra.
Otázka Štúrovho presného dátumu narodenia však nie je jednoznačná. V odborných publikáciách a kalendároch sa uvádzajú dva dátumy: rodinná tradícia uvádza 28. október 1815, zatiaľ čo zápis v evanjelickej matrike zaznamenáva 29. október ako deň Štúrovho krstu.
Podľa odborníka na rodokmeň rodiny Štúrovcov Pavla Horvátha túto nejednotnosť spôsobil Jozef Miloslav Hurban, ktorý mylne považoval dátum krstu za dátum narodenia, a uviedol ho tak v Štúrovom životopise.
Ľudovít Štúr, narodený v Uhrovci v dome, kde sa o viac ako storočie neskôr narodil aj Alexander Dubček, vyrastal v učiteľskej rodine a od malička získaval vzdelanie, ktoré ho neskôr viedlo na dráhu jedného z najvýznamnejších slovenských intelektuálov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rábe a lýceu v Bratislave, kde pôsobil ako podpredseda Spoločnosti česko-slovenskej, pokračoval v štúdiu na univerzite v Halle. Jeho angažovanosť medzi slovenskou mládežou vyústila do organizácie pamätnej výpravy na Devín v roku 1836, kde sa spolu s ďalšími študentmi zaviazal slúžiť slovenskému národu.
Štúrov najvýznamnejší príspevok do dejín Slovenska však prišiel v podobe kodifikácie spisovnej slovenčiny. V roku 1843 sa spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom stretli na fare v Hlbokom, kde sa dohodli na potrebe zavedenia jednotného spisovného jazyka, vychádzajúceho zo stredoslovenského nárečia.
O rok neskôr založili spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny a literárnu prílohu Orol tatranský. Neskôr, v roku 1847, bol Štúr zvolený za poslanca uhorského snemu za mesto Zvolen a pokračoval vo svojej politickej a národnobuditeľskej činnosti až do revolúcie v rokoch 1848 – 1849.
Po potlačení revolúcie sa Ľudovít Štúr venoval vede a literárnej tvorbe. Žil striedavo v rodnom Uhrovci a Modre, kde ho tragická nehoda na poľovačke v decembri 1855 pripravila o život. Na následky zranení zomrel 12. januára 1856 vo veku 40 rokov.
Od roku 1994 prezident SR udeľuje Rad Ľudovíta Štúra významným osobnostiam za ich prínos pre slovenskú spoločnosť, čím si slovenský národ neustále pripomína hodnoty, za ktoré tento významný predstaviteľ slovenského obrodenia bojoval.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies