Nedávne hlasovania v Gruzínsku a Moldavsku ukázali, ako sa Kremeľ snaží čeliť východnej expanzii EÚ.
Výročné hodnotenie pokroku kandidátskych krajín na členstvo v EÚ, ktoré v stredu zverejnil Brusel, ukázalo, že žiadna z kandidátskych krajín neurobila veľký pokrok napriek obnovenému pocitu naliehavosti rozšíriť európsky blok na východ.
Na vstup do Európskej únie čaká desať štátov, z ktorých deväť bolo uznaných za oficiálnych kandidátov.
Ruská invázia na Ukrajinu vniesla do procesu ich integrácie do európskeho bloku nový impulz, aby sa zabránilo vzniku tzv. šedej zóny na jeho východnom krídle.
„V napätej geopolitickej situácii je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme dokončili zjednotenie nášho kontinentu v rámci rovnakých hodnôt demokracie a právneho štátu,“ uviedla v stredu vo vyhlásení predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Nedávne voľby v dvoch z týchto krajín - Gruzínsku a Moldavsku - však odhalili pretláčanie sa medzi Moskvou a Bruselom v snahe dostať kandidátske štáty do svojich sfér vplyvu.
Parlamentné hlasovanie v Gruzínsku cez víkend prinieslo posilnenie moci vládnucej strany Gruzínsky sen, ktorú mnohí považujú za blízku Kremľu. EÚ vyzvala na urýchlené vyšetrenie rozsiahlych správ o volebných nezrovnalostiach.
Snaha Tbilisi o vstup do EÚ už bola zmrazená z dôvodu toho, čo blok považuje za demokratický prešľap vlády pod vedením Gruzínskeho sna, ktorá nedávno prijala dva kontroverzné zákony považované za inšpirované represívnou legislatívou Moskvy a odporujúce hodnotám EÚ.
Blok vyzval vládu v Tbilisi, aby tieto zákony zrušila a vrátila tak svoju žiadosť o vstup do EÚ na správnu cestu.
V stredu najvyšší diplomat EÚ Josep Borrell ponúkol „cestu k obnoveniu spolupráce na ceste do Európskej únie“, ale len ak gruzínske vedenie preukáže „jasnú politickú vôľu“.
Prísne varoval, že „jednoducho nemôžete udržiavať vzťahy s Ruskom alebo sa snažiť robiť veci ako zvyčajne a očakávať, že vaša krajina bude súčasťou Európskej únie“, čím jasne prikývol vláde v Tbilisi.
Podľa Tinatina Achvledianiho, výskumného pracovníka think-tanku CEPS, „dvojaká komunikácia“ gruzínskeho premiéra Irakliho Kobachidzeho, ktorý tvrdí, že je odhodlaný stať sa členom EÚ napriek tomu, že ho mnohí považujú za človeka, ktorý sa prikláňa k Moskve, nevyhnutne poškodí ambície Gruzínska v EÚ.
„Európska integrácia Gruzínska je zmrazená a nebude napredovať, kým súčasná vládnuca strana nezmení svoju taktiku a nestiahne všetky antidemokratické právne predpisy a nevráti aj ľuďom ich spravodlivé voľby,“ povedala pre Euronews.
Podľa prieskumov verejnej mienky podporuje členstvo v EÚ približne 80 % Gruzíncov.
Začiatkom tohto mesiaca Moldavsko hlasovalo za zakotvenie cieľa členstva v EÚ vo svojej ústave, ale len veľmi tesným rozdielom 50,38 %.
Kišiňov odhaduje, že Rusko vynaložilo celkovo až 100 miliónov eur na oslabenie volebného procesu, a to aj prostredníctvom koordinovaných dezinformačných kampaní, ktorých cieľom bolo ovplyvniť alebo potlačiť hlasovanie.
Moldavsko sa naďalej „vyrovnávalo s bezprecedentnými výzvami vyplývajúcimi z ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine a zintenzívnených hybridných akcií zo strany Ruska a jeho zástupcov, ktorí sa snažia destabilizovať krajinu,“ uvádza sa v správe Komisie.
Zároveň však varuje vládu v Kišiňove pred tvrdými opatreniami proti ruskej hybridnej vojne.
„(Moldavské) orgány sa snažili nájsť vyvážený prístup medzi opatreniami proti škodlivému zasahovaniu a dodržiavaním zásad právneho štátu a základných práv v súlade s medzinárodnými normami,“ uvádza Brusel.
V nedeľu sa uskutoční druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom sa stretne Maia Sanduová s Alexandrom Stoianoglom z proruskej Socialistickej strany.
Víťazstvo Sanduovej sa považuje za kľúčové pre udržanie krajiny na ceste k členstvu v EÚ, pričom sa zdá, že obyvateľstvo je polarizovanejšie ako v Gruzínsku, keďže podľa prieskumov verejnej mienky podporuje členstvo v EÚ približne 60 % Moldavcov.
„Je to krajina v prvej línii,“ povedala pre Euronews Amanda Paulová, vedúca programu Európa vo svete v Centre pre európsku politiku. „Už mnoho, mnoho rokov sú príjemcami ruského škodlivého konania.“
„Určite by sa malo šliapnuť na plynový pedál, aby sa pokročilo so základmi a otvorením týchto kapitol a začalo sa pracovať,“ dodala s odkazom na ďalšie kroky v žiadosti Moldavska o vstup.
Na západnom Balkáne brzdí kandidatúry aj vplyv Ruska.
Srbsko, ktorého prezident Aleksandar Vučič dôsledne odmieta uvalenie akýchkoľvek sankcií na Rusko a chce udržiavať vrelšie vzťahy s Kremľom, sa v stredu opäť upozornilo na to, že sa odmieta prispôsobiť zahraničnej politike EÚ.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová minulý týždeň zrušila rozhovory so srbským premiérom Milošom Vučevičom po jeho stretnutí s ruským ministrom.
„(Srbsko) udržiava vzťahy na vysokej úrovni s Ruskou federáciou a zintenzívňuje vzťahy s Čínou, čo vyvoláva otázky o strategickom smerovaní Srbska,“ uvádza sa v hodnotení Bruselu.
Vučić nedávno podpísal dohodu o voľnom obchode s Pekingom, ktorou sa v priebehu nasledujúcich piatich až desiatich rokov zrušili clá na takmer 95 % vývozu krajiny do Číny.
Ambivalentný postoj Srbska k Rusku a Rusku však do istej miery odráža postoj Maďarska, členského štátu EÚ, ktorého premiér Viktor Orbán udržiava vzťahy s Putinom a odchyľuje sa od zahraničnopolitickej línie EÚ.
V stredu Borrell na otázku, či Orbán návštevou gruzínskeho premiéra napriek obvineniam z falšovania výsledkov hlasovania zablokoval reakciu EÚ na správy o nezrovnalostiach v Gruzínsku, odpovedal: „Pozorovatelia nevyhlásili voľby za slobodné a spravodlivé.“
„Nepovedali opak, ale nepovedali, že sú slobodné a spravodlivé,“ dodal. „Urobte si vlastný úsudok - môj je určite iný ako (úsudok) predsedu maďarskej vlády.“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies