Drvivá väčšina Američanov nesúhlasí s tým, aby 5. novembra mohli voliť aj neamerickí občania.
Jednou z tém a kontroverzií tohtoročných amerických volieb sa stala aj otázka, či sa k volebným urnám dostanú aj nelegálni imigranti, ktorým sa podarilo registrovať ako voličom. Donald Trump a jeho tím opakovane počas kampane upozorňovali, že vládni demokrati zámerne vpúšťajú do krajiny celé masy prisťahovalcov, aby mohli pristúpiť k urnám a rozhodnúť tak o výsledku.
Na druhej strane demokrati tvrdia, že zo strany Trumpa a republikánov ide iba o konšpirácie a nič také sa nedeje. Oficiálne úrady vyhlasujú, že prípady hlasovania cudzincov sú mimoriadne zriedkavé. Napríklad v štátoch Georgia, Ohio alebo Iowa odhalili prípady hlasovania osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré celkovo mali predstavovať len nepatrný zlomok celkového počtu registrovaných voličov.
Na stole tak pred 5. novembrom zostáva nezodpovedaná otázka, či sa naozaj do volebných zoznamov dostali aj mená ľudí, ktoré tam vôbec nemali byť, pretože federálne zákony z r. 1996 hovoria jasne, že ilegálni imigranti bez amerického občianstva sa nemôžu zúčastniť volieb.
Bez ohľadu na to, či správy o tom, že sa niektorým prisťahovalcom podarilo nelegálne zaregistrovať sú pravdivé, alebo len zbytočne vyvolávanou hystériou, americkí občania majú na túto otázku veľmi jasný názor. Podľa prieskumu CRC Research až deväťdesiat percent Američanov súhlasí s tým, že v amerických voľbách by mali mať právo hlasovať len občania USA.
Sedemdesiatsedem percent Američanov „rozhodne súhlasí“ s tým, že by mali hlasovať len občania USA, 13 % „do určitej miery súhlasí“, 7 % nesúhlasí a 3 % si nie sú isté alebo odmietli odpovedať. Pritom s týmto tvrdením súhlasilo 92 % mužov a 89 % žien.
"Tento prieskum nám jasne a zreteľne hovorí, že Američania naďalej v drvivej väčšine požadujú rozumné volebné pravidlá, ako je preukázanie občianstva pri hlasovaní, overené zoznamy voličov a odmietajú výzvy na voľby poštou,“ povedal Jason Snead, výkonný riaditeľ projektu The Honest Election (Poctivé voľby). „Určité liberálne skupiny však aj teraz bojujú za to, aby štáty nemohli vyškrtnúť zo zoznamov voličov osoby, ktoré nie sú americkými občanmi a oslabili kontrolné mechanizmy hlasovania poštou. Je to absurdné. Američania chcú voľby, ktorým môžu dôverovať, a chcú, aby štáty prijali opatrenia na zastavenie podvodov a zabezpečili bezpečné a dobre riadené voľby.“
Tento názor ľudia zastávajú bez ohľadu na svoju politickú či svetonázorovú príáslušnosť. Podľa politických preferencií prieskum ukázal, že 95 % republikánov, 89 % nezávislých a 86 % demokratov súhlasí s tým, že v amerických voľbách by mali hlasovať len občania USA, s týmto tvrdením takisto súhlasí až 97 % ľudí, ktorí sa označujú za konzervatívcov, 89 % ľudí, ktorí sa označujú za umiernených a 84 % ľudí, ktorí sa označujú za liberálov.
Na druhej strane s tým, aby v amerických voľbách mohli hlasovať len občania USA nesúhlasilo 13 % ľudí, ktorí sa označili za liberálov a 10 % prívržencov demokratov.
V prieskume sa Američanov pýtali aj na nedávne snahy niektorých štátov vyčistiť svoje registračné zoznamy voličov a odstrániť osoby, ktoré podľa všetkého nie sú občanmi USA. Na otázku - „Súhlasíte s tým, že štáty majú právo vyškrtnúť osoby zo zoznamu voličov, ak nepreukážu svoje občianstvo?“ - odpovedalo kladne 84 % ľudí. S výrokom súhlasilo 86 % mužov a 83 % žien, 93 % republikánov, 83 % nezávislých a 77 % demokratov, 95 % konzervatívcov, 85 % umiernených a 70 % liberálov.
V prieskume sa Američanov konkrétne pýtali aj na augustový krok republikánskeho guvernéra Virgínie Glenna Youngkina, ktorý nariadil volebnému komisárovi, aby pravidelne aktualizoval štátny zoznam voličov a odstraňoval z neho osoby, ktoré boli identifikované ako osoby bez štátneho občianstva. Dva súdy nižšej inštancie rozhodli v prospech žiadosti ministerstva spravodlivosti, ktoré chcelo takéto konanie guvernéra zastaviť, ale v stredu Najvyšší súd povolil Virgínii pokračovať v odstraňovaní približne 1 600 osôb bez občianstva zo zoznamov voličov.
Ministerstvo spravodlivosti sa domnieva, že ide o porušenie Národného zákona o registrácii voličov, ktorý štátom neumožňuje vykonávať kontrolu zoznamov voličov do 90 dní od volieb. „Súhlasíte s tým, že štát by mal mať právomoc kedykoľvek vykonať kontrolu zoznamu voličov, aby sa zabezpečilo, že voliť budú môcť len oprávnené osoby?“, pýtal sa prieskum. Až sedemdesiatštyri percent opýtaných s týmto tvrdením súhlasilo.
Youngkin v stredu ocenil rozhodnutie súdu a označil ho za víťazstvo zdravého rozumu a spravodlivosti volieb. „Skontrolované čisté zoznamy voličov sú jednou z dôležitých podmienok, akou zabezpečíme spravodlivosť volieb,“ povedal.
Jason Snead z The Honest Election pre denník Daily Wire povedal, že rozhodnutie Najvyššieho súdu „je víťazstvom pre integritu volieb a právny štát“.
„90 % verejnosti je proti hlasovaniu osôb bez občianstva,“ zdôraznil. „Napriek jasnému konsenzu sa Bidenova administratíva rozhodla minúť finančné prostriedky na súdny proces, ktorého cieľom bolo prinútiť Virgíniu, aby do svojich zoznamov opätovne zaradila osoby, ktoré sa prihlásili k voľbám bez občianstva. Na otázku týkajúcu sa tohto prípadu sa tri štvrtiny respondentov postavili na stranu Virginie a tvrdia, že štáty by mali mať možnosť kedykoľvek vyčistiť svoje zoznamy voličov. Tým, že Bidenova administratíva tlačí na to, aby sa do zoznamov dostali osoby bez občianstva, sa mýli v zákone a stojí na nesprávnej strane verejnej mienky.“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies