Podľa slov psychologičky Alice Farkašovej prežívajú obete kyberšikany veľký pocit hanby a osobného zlyhania. Trvá nejaký čas, kým sa niekomu s tým vôbec zdôveria.
Farkašová podčiarkla dôležitosť toho, aby si rodičia všímali i tie najmenšie náznaky.Zmeny v správaní, ako napríklad uzatváranie sa pred rodinou, vyhýbanie sa škole či nečakané zmeny v používaní technológie – to sú varovné signály, kedy treba spozornieť.
Ako povedala psychologička, „deti sa môžu stretnúť s bolesťami brucha, nespavosťou či zvýšenou úzkosťou.“ A dodala: „Taktiež sa môžu cítiť ponížene a smutne, čo môže viesť k vážnejším problémom, ako je sebapoškodzovanie.“
Ak sa rodič dozvie o kyberšikane, mal by preto konať hneď. Treba deti povzbudzovať, aby sa venovali pozitívnym online aktivitám, napríklad vzdelávacím hrám či projektom podporujúcim spoluprácu a rešpekt.
Významným rozdielom medzi klasickou šikanou a kyberšikanou je jej rozsah. "Kyberšikana môže zasiahnuť oveľa väčšie publikum. Agresori v online svete majú pocit anonymity, čo im dodáva odvahu, ktorú by v reálnom živote nemali," skonštatovala Farkašová. Zdôraznila tiež, že pocit bezpečia pomáha deťom byť omnoho odvážnejšími.
Podľa slov Márie Krahulecovej, ktorá organizuje konferencie o kybernetickej bezpečnosti, aj posielanie výhražných správ či vytváranie falošných profilov s fotografiami dieťaťa bez jeho súhlasu je jednou z foriem kyberšikany.
"Provokovanie alebo urážanie iných detí prostredníctvom komentárov alebo správ vedie k emocionálnemu rozrušeniu," pripomenula Krahulecová.
Rozširovanie klamlivých informácií o dieťati môže naštrbiť jeho povesť a vzťahy. Úmyselné vylúčenie z online skupín alebo hier môže mať za následok pocit osamelosti a izolácie.
Rodičia by sa preto mali mať na pozore. Deťom by mali venovať dostatok času a na konkrétnych prípadoch im vysvetliť nevhodné spávanie na sociálnych sieťach.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies