Zničia generáciu dnešných detí a adolescentov ich mobliy, kopec času stráveného na sociálnych sieťach a myseľ ponorená stále viac vo virtuálnom svete?
Stále viac vedcov sa pridáva k názoru, že mobilné telefóny a celé hodiny, ktoré dnešní mladí ľudia dokážu "zabiť" na četoch a sociálnych sieťach veľmi výrazne poškodzujú ich mentálne zdravie a vývoj. Takýto doslova virtuálny životný štýl, ktorý predošlé generácie nepoznali spôsobuje štrukturálne zmeny v mozgu, má dosah na myslenie, interakciu vo vzťahoch, kreativitu, vyjadrovacie schopnosti, môže spôsobovať úzkosti, depresie, ale aj nižšiu sebahodnotu.
Psychológ Jonathan Haidt o tom dokonca napísal celú knihu s názvom "Úzkostná generácia: Ako veľká prestavba detstva spôsobuje epidémiu duševných chorôb. Haidt trvá na tom, že smartfóny a sociálne médiá podnecujú „vlnu deštrukcie a utrpenia“, ktorá zaplavuje tínedžerov v celom západnom svete. Podľa neho smartfóny a návykové aplikácie sociálnych médií, ktoré si do nich sťahujeme, odlákali mladých ľudí od činností, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý vývoj dieťaťa, ako je hra na čerstvom vzduchu, osobná konverzácia s priateľmi a spánok, a uväznili ich v digitálnom svete, ktorý znižuje ich sebavedomie, vyčerpáva ich pozornosť a núti ich neustále vytvárať pre vonkajší svet umelý - dobre vyzerajúci obraz o vlastnej osobnosti.
Psychológ je presvedčený, že aj v dôsledku toho sa prudko zvyšuje miera úzkosti, depresie, sebapoškodzovania a samovrážd u tínedžerov.
Autorove argumenty našli odozvu u mnohých rodičov a kniha Úzkostná generácia zo začiatku tohto roka sa dostala na čelo rebríčka bestsellerov New York Times v kategórii literatúra faktu. Základným predpokladom Haidtovho tvrdenia je, že za posledných 14 rokov niečo zjavne narušilo psychickú pohodu mladých ľudí. Vo svojej knihe toto tvrdenie dokladá množstvom pochmúrnych údajov:
Percento amerických tínedžerov, ktorí tvrdia, že za posledný rok mali jednu „veľkú depresívnu epizódu“, sa od roku 2010 zvýšilo o viac ako 150 percent, pričom väčšina tohto nárastu nastala už pred pandémiou Covid-19.
Podiel amerických vysokoškolákov s diagnostikovanou úzkostnou poruchou sa od roku 2010 do roku 2020 zvýšil o 134 percent, zatiaľ čo podiel študentov s diagnózou depresie sa zvýšil o 106 percent.
Medzi americkými dievčatami vo veku 10 až 14 rokov vzrástol počet návštev pohotovosti kvôli sebapoškodzovaniu v tomto období o 188 percent, zatiaľ čo počet úmrtí na samovraždu sa zvýšil o 167 percent. Medzi chlapcami v rovnakom veku sa počet návštev pohotovosti kvôli sebapoškodzovaniu zvýšil o 48 percent a počet samovrážd o 91 percent.
Táto kríza sa však neobmedzuje len na USA, tvrdí Haidt. Aj duševné zdravie kanadských tínedžerov sa začalo zhoršovať okolo roku 2012 a počet návštev na pohotovosti v dôsledku sebapoškodzovania tiež stúpol. Podobný vývoj zaznamenali aj dospievajúci v Británii, Austrálii, na Novom Zélande, v severských krajinách a vo väčšine západnej Európy.
Podľa Haidta sa v jednom medzinárodnom prieskume 15-ročných žiakov zistilo, že pocit osamelosti v škole sa v rokoch 2012 až 2015 zvýšil v každom regióne sveta okrem Ázie. Pozoruhodné je, že takmer vo všetkých prípadoch bol pokles duševného zdravia oveľa výraznejší u dievčat ako u chlapcov. Na základe toho dospel k záveru, že od začiatku roka 2010 sa v mozgoch mladých ľudí v celom tzv. "bohatom" svete niečo zmenilo.
Rozšírenie smartfónov túto teóriu potvrdzuje. Haidt uvádza, že do roku 2013 vlastnila väčšina amerických domácností iPhone, telefón s Androidom alebo im podobné zariadenia. Krátko nato sa smartfóny stali podobne všadeprítomnými aj v mnohých iných bohatých krajinách. Haidt v tom vidí jasnú súvislosť a trvá na tom, že smartfón zanechal svoje odtlačky v mozgoch úzkostlivých tínedžerov súčasnosti.
Haidtove tvrdenia o škodlivosti telefónuov na naše psychické zdravie sa opierajú o štyri hlavné dôkazy.
1. V prieskumoch medzi dospievajúcimi práve respondenti, ktorí intenzívne používajú sociálne médiá, častejšie potvrdzujú úzkosti a depresie ako tí, ktorí aplikácie používajú menej. To naznačuje, že existuje súvislosť medzi používaním sociálnych médií a horšími výsledkami v oblasti duševného zdravia.
2. Keď výskumníci požiadali náhodnú vzorku vysokoškolských študentov, aby sa na určitý čas zdržali používania sociálnych médií, títo študenti mali tendenciu uvádzať zlepšenie psychickej pohody v porovnaní so sebou samými na začiatku štúdie. Naopak, keď výskumníci prinútili vysokoškolských študentov "konzumovať" sociálne médiá v značnom množstve, mali tendenciu uvádzať horšie psychické zdravie. Napríklad, keď tím psychológov priradil skupine vysokoškoláčok sedemminútové scrollovanie Instagramu, vyjadrili po ňom nižšiu spokojnosť so svojím telom a negatívnejší emocionálny stav ako predtým.
3. V komunite, ktorá získa prístup k vysokorýchlostnému internetu - a teda lepší prístup k sociálnym médiám - psychická pohoda tínedžerov má tendenciu klesať. V knihe The Anxious Generation sa uvádza päť štúdií, ktoré zistili, že keď do oblasti prišli optické káble, miestna miera diagnostikovania duševného zdravia dospievajúcich a hospitalizácií začala stúpať.
4. Nakoniec Haidt uvádza ako štvrtý dôkaz rodové rozdiely v duševnom zdraví dospievajúcich. Dievčatá sú zraniteľnejšie voči škodlivým účinkom sociálnych médií a od roku 2012 zaznamenali väčší nárast problémov s duševným zdravím ako chlapci.
Tieto empirické dôkazy spája s teóriou o tom, ako smartfóny a sociálne médiá podkopávajú duševné zdravie dospievajúcich. Konštatuje, že telefóny si v súčasnosti nárokujú väčšinu voľného času mladých ľudí, takže im zostáva málo priestoru na nespočetné množstvo aktivít, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý vývoj. Podľa agentúry Gallup strávia americkí tínedžeri na sociálnych sieťach v priemere takmer päť hodín denne. Ak sa započíta streamovanie, videohry a iné aktivity na obrazovke, dospievajúci venujú konzumácii digitálnych médií takmer deväť hodín denne, ako sa zistilo v rámci sčítania ľudského rozumu.
Tieto empirické dôkazy spája s teóriou o tom, ako smartfóny a sociálne médiá podkopávajú duševné zdravie dospievajúcich. Konštatuje, že telefóny si v súčasnosti nárokujú väčšinu voľného času mladých ľudí, takže im zostáva málo priestoru na nespočetné množstvo aktivít, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý vývoj.
Podľa agentúry Gallup strávia americkí tínedžeri na sociálnych sieťach v priemere takmer päť hodín denne. Ak sa započíta streamovanie, videohry a iné aktivity na obrazovke, dospievajúci venujú konzumácii digitálnych médií takmer deväť hodín denne, ako sa zistilo v rámci výskumu. Tento čas strávený pri obrazovke ide na úkor spánku, pohybu a času stráveného s priateľmi, ktoré sú spojené s duševnou pohodou a zdravým vývojom dieťaťa.
Mnohí vedci upozorňujú na to, že mobily a sociálne siete dnes stále viac slúžia ako určitá forma úniku. Kedysi sme v momentoch, keď nás chytala úzkosť, frustrácia či nuda siahali po jedle, dnes nám na to slúžia práve mobily a internet. Keď sa cítime akokoľvek nepríjemne, chceme potlačiť svoje emócie, odložiť niečo nevyhnutné a užitočné, siahame automaticky po mobile bez toho, že by sme si to uvedomovali. Začína to nevinným pozeraním zábavných videí s mačičkami, no na konci si uvedomíme, že sme takto "zabili päť hodín času a unikli nám iné, pre náš život dôležité a prospešné veci.
Okrem úzkostí, nesústredenia, straty komunikačných a sociálnych schopností a otupovania predstavivosti a kreativity navyše mobily a sociálne siete spôsobujú aj znižovanie sebahodnoty a zdravej sebareflexie. Mladí ľudia majú tendenciu porovnávať sa s príbehmi a videami, ktoré vida na sociálnych sieťach, rôznymi influencermi, ktorí sa so svojimi naoko atraktívnymi životmi prezentujú ako stále úspešní, šťastní, krásni, bez problémov... Ak sa mladý človek konfrontuje s týmito "vzormi", zákonite prichádza k spochybňovaniu samého seba, strácaniu viery vo vlastnú jedinečnosť a cestu aj zdravého pohľadu na vlastné sily, schopnosti, talenty.
A keď už dnes vieme, že nadmerne strávený čas na sociálnych sieťach a mobiloch pôsobí jednoznačne škodlivo na náš mozog a mentálne zdravie, ako sa teda týchto zlozvykov a závislostí zbaviť?
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies