Ako ľudia sa snažíme, koľko len vládzeme, často siahame na dno svojich síl, ba občas ideme až za okraj, hoci nevládzeme a všetko v nás kričí, aby sme už prestali. Je to na jednej strane prirodzené, lebo máme v sebe silu, o ktorej netušíme. Na druhej strane však práve preto, že sme takí silní a sebestační, môže byť pre niektorých z nás veľmi ťažké vysloviť tú jednu jedinú vetu: Prosím, pomôžeš mi?
Nevravíme, že to tak majú všetci, ale sú aj takí, pre ktorých nežiadanie o pomoc predstavuje akési hrdinstvo. Vystačíme si sami. Je predsa ponižujúce od niekoho chcieť, aby nám pomohol, keď to dokážeme. A predsa...
Keď sa zahľadíme na život Pána Ježiša, tak si môžeme všimnúť niečo pozoruhodné. Bol to Boží syn, veď viete.
Nemusel od nikoho nič chcieť. Nemusel od nikoho nič prijímať. Stačilo mu jediné slovo, aby dostal všetko. Poprosil by otca o jedlo a On by mu ho zázračne nechal priniesť. Potreboval by financie a Boh-otec by sa postaral.
A pravdou je, že sa aj postaral, ale prostredníctvom ľudí. Pán Ježiš, najväčší hrdina v dejinách, aký kedy bol a zostane naveky neprekonateľný, dovolil, aby mu pomáhali.
Napríklad takto.
Keď šiel do niečieho domu, prijal pohostenie a akiste aj nocľah.
Keď bolo krátko pred Veľkonočnými sviatkami, prijal osliatko. Ba čo viac, sám oň požiadal, aby sa mal ako dopraviť do Jeruzalema. V tom čase to bolo vzácne. Nám dnes nič nepovie, že šiel na osliatku, možno sa len tak pre seba pousmejeme, aká je nám to vzdialená predstava. Vtedy to však bolo čosi ako vládne vozidlo. Takže si to predstavte. On sám žiadal o vládne vozidlo!
A potom, v evanjeliu sa píše, že medzi tými, ktorí ho deň čo deň sprevádzali, sa nachádzali aj niektoré ženy. Ich úloha bola jasná, ako o tom píše Biblia, posluhovali mu totiž zo svojich finančných prostriedkov. Kým totiž putoval po mestách a dedinách, učil učeníkov, rozdával rady a zázraky pre beznádejných, tak jednoducho musel on i celá družina z niečoho žiť. Museli sa dajako stravovať, lebo nie každý deň boli pozvaní na hostinu. A tak tu boli tieto ženy, aby zabezpečovali materiálne veci.
Pre Pána Ježiša nebolo zahanbujúce, že si nechal pomáhať, že prijal aj takéto dary. Ukázal nám tým, že je v poriadku dostávať pomoc, keď ju potrebujeme. Vlastne nielenže je to v poriadku, navyše je to prospešné a zdravé pre vzťahy. Veď čože by to bolo za priateľstvá, ak by v nich nefungovala vzájomná podpora a ochota podať pomocnú ruku?
Boh to zariadil tak, že dostávame veľa, ale veľa máme aj rozdávať. A niekedy je život o inom hrdinstve, než ako by sme si mysleli. Skutočný hrdina sa nebojí byť slabý.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies