Výročie prímeria: Deň vojnových veteránov a červených makov +VIDEO

Dnes, 11. novembra, si pripomíname prímerie, ktoré ukončilo najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva. Stalo sa tak podpísaním mierovej dohody v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu, ukrytom v lesíku pri severofrancúzskom mestečku Compiégne.

Tento akt, spolu s poslednou salvou presne o 11:11, symbolicky uzavrel najväčší vojnový konflikt a urobil tak definitívny koniec vojnovej hrôze. Dnes uplynulo od tohto historického momentu už 106 rokov. Otázka, či sme sa z histórie skutočne poučili, zostáva otvorená, no už teraz je zrejmé, že nie tak, ako by sme mali.

Rokovania vo vozni začali už 8. novembra, prímerie medzi všetkými znepriatelenými štátmi, teda Nemeckom a spojencami (Francúzskom, Ruskom, Spojeným kráľovstvom, ku ktorým sa neskôr pridali Taliansko a Spojené štáty), bolo nakoniec podpísané nasledujúci deň.

Hoci sa Nemecko podieľalo na podpise, text dohody vyvolal v krajine vlnu protestov a pobúrenia, pretože podľa bodu 231 nieslo Nemecko zodpovednosť za škody a utrpenie spôsobené jeho agresiou. V dôsledku toho prišlo o časť svojho územia a muselo zaplatiť značné reparácie, ktoré boli stanovené na 132 miliárd zlatých mariek.

Koniec prvej svetovej vojny znamenal rozpad Rakúsko-Uhorska, Nemeckého cisárstva, Osmanskej ríše a cárskeho Ruska, a vznik nových štátov, ako Československa, Maďarska či Rakúska. Konflikt si vyžiadal obrovské straty: zo 65 miliónov zmobilizovaných vojakov zahynulo osem miliónov a 21 miliónov bolo zranených. Z územia dnešného Slovenska narukovalo do rakúsko-uhorskej armády približne 400 000 vojakov, pričom takmer 70 000 sa domov nikdy nevrátilo.

Kvet červeného maku sa stal symbolom vojnových veteránov, pretože rástol na hroboch padlých na západnom fronte. Tento symbol inšpirovala báseň „In Flanders Fields“ z roku 1915 od kanadského lekára Johna McCraea, ktorý tak vyjadroval smútok nad utrpením vojakov.

Oslavy konca vojny sa začali pri prvom výročí prímeria 11. novembra 1919 vo Washingtone, Londýne a Paríži. V roku 1919 vyhlásil prezident Woodrow Wilson tento deň za Deň prímeria, ktorý sa v roku 1926 stal oficiálnym sviatkom, a od roku 1954 je známy ako Deň veteránov.

V krajinách Commonwealthu je 11. november známy ako Deň pamäti (Remembrance Day) alebo Deň červených makov (Poppy Day). Vo Francúzsku je tento deň od roku 1922 štátnym sviatkom, známym ako Deň prímeria. Na Slovensku si Medzinárodný deň vojnových veteránov pripomínajú pietnymi spomienkami. Združenie Post Bellum organizuje verejnú zbierku, z ktorej výnos ide na dokumentáciu príbehov veteránov. Darcovia dostávajú symbol červeného maku, ktorý vyjadruje úctu k veteránom – preto sa tento deň niekedy nazýva aj Dňom červených makov.