Pozornosť ľudí sa mení už po stáročia. V minulosti bola pozornosť často zameraná na prežitie a každodenné úlohy. S príchodom kníhtlače a neskôr masmédií sa začala pozornosť ľudí rozdeľovať medzi rôzne zdroje informácií. Avšak, až s príchodom internetu a sociálnych sietí sa tento proces výrazne zrýchlil.
V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o tom, že pozornosť ľudí klesá. Tento fenomén je často spájaný s rozmachom digitálnych technológií a najmä sociálnych sietí. Ale čo presne spôsobuje tento pokles pozornosti a aké sú jeho dôsledky?
Priemerný rozsah ľudskej pozornosti je len 8,25 sekundy, čo je menej ako 9-sekundový rozsah pozornosti zlatej rybky. Priemerná dĺžka pozornosti človeka sa v priebehu rokov výrazne znížila, z 12 sekúnd v roku 2000 na 8 sekúnd v roku 2013.
Pozornosť ľudí sa mení už po stáročia. V minulosti bola pozornosť často zameraná na prežitie a každodenné úlohy. S príchodom kníhtlače a neskôr masmédií sa začala pozornosť ľudí rozdeľovať medzi rôzne zdroje informácií. Avšak, až s príchodom internetu a sociálnych sietí sa tento proces výrazne zrýchlil.
„V roku 2004 sme namerali priemernú pozornosť na obrazovke 2,5 minúty,“ povedala Dr. Glorie Mark, profesorka informatiky na Kalifornskej univerzite v Irvine, ktorá študuje, ako digitálne médiá ovplyvňujú naše životy. „O niekoľko rokov neskôr sme zistili, že rozsah pozornosti je asi 75 sekúnd.“
Opätovné sústredenie si vyžaduje, aby ste si uvedomovali, ako používate technológie, čo je náročná úloha, ak si uvedomíte, že priemerný Američan strávi na obrazovkách aspoň 10 hodín denne.
Sociálne siete ako Facebook, Instagram či TikTok sú navrhnuté tak, aby maximalizovali čas, ktorý na nich ľudia trávia. Algoritmy týchto platforiem sú optimalizované na to, aby neustále ponúkali nový a zaujímavý obsah, čo vedie k neustálemu prechádzaniu a skrolovaniu. Tento fenomén, známy ako “doomscrolling”, môže mať negatívny vplyv na schopnosť sústrediť sa na jednu úlohu po dlhšiu dobu.
Ak porovnáme súčasnú situáciu s minulosťou, vidíme výrazný rozdiel v tom, ako ľudia trávia svoj čas a ako sa sústredia. V minulosti boli ľudia schopní venovať sa jednej činnosti dlhšie, či už išlo o čítanie knihy alebo prácu na záhrade. Dnes je však bežné, že ľudia neustále prepínajú medzi rôznymi úlohami a zariadeniami, čo vedie k tzv. “multitaskingu”. Tento spôsob práce však často vedie k nižšej produktivite a vyššiemu stresu.
Pokles pozornosti má aj svoje dôsledky na duševné zdravie. Neustále prechádzanie medzi rôznymi úlohami a informáciami môže viesť k pocitu preťaženia a úzkosti. Okrem toho, sociálne siete často vytvárajú tlak na neustále porovnávanie sa s ostatnými, čo môže viesť k nízkemu sebavedomiu a depresii.
Vek výrazne ovplyvňuje rozsah pozornosti. Odborníci na vývoj v detstve naznačujú, že rozsah pozornosti dieťaťa je dve až tri minúty za rok ich veku. Napríklad priemerný 14-ročný tínedžer má rozsah pozornosti 28 až 42 minút a priemerný 16-ročný tínedžer 32 až 48 minút.
V širšom kontexte štúdia vykonaná na populácii 262 jedincov vo veku 7-85 rokov zistila, že rozsah pozornosti bol dlhší u mladých dospelých ako u detí a starších dospelých. Deti mali A-rozpätie 29,61 sekundy, mladí dospelí mali A-rozpätie 76,24 sekundy a starší dospelí mali A-rozpätie 67,01 sekundy.
Polovica verejnosti (49 %) tvrdí, že má pocit, že ich pozornosť je kratšia, ako bývala, zatiaľ čo približne štvrtina (23 %) s tým nesúhlasí.
Ešte rozšírenejšie je presvedčenie, že najmä rozsah pozornosti mladých ľudí je horší ako v minulosti, pričom dve tretiny ľudí si myslia, že je to tak (66 %), vrátane šiestich z 10 (58 %) vo veku 18 až 34 rokov. -ročných, najmladšej skúmanej vekovej skupine.
Bez dlhodobého výskumu sledujúceho rozsah pozornosti v priebehu času zostáva neznáme, či technológia spôsobila zhoršenie schopnosti krajiny sústrediť sa. Porovnania s údajmi z prieskumov z predchádzajúcich desaťročí však naznačujú, že pri niektorých opatreniach sa verejnosť v súčasnosti aspoň cíti pod väčším tlakom ako v minulosti:
- 41 % dospelých v Spojenom kráľovstve tvrdí, že tempo života je pre nich v súčasnosti príliš vysoké, v porovnaní s 30 % v roku 1983,
- 60 % uviedlo, že by si želalo, aby bol ich život jednoduchší – oproti 49 % v roku 2008.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies