Vedci objavili, že údaje zo sondy Voyager 2, ktoré boli získané počas jej preletu okolo Uránu v roku 1986, môžu byť skreslené neobvyklými podmienkami, ktoré viedli k nesprávnym pozorovaniam planéty. Nové analýzy naznačujú, že sonda zachytila Urán v zriedkavej udalosti, čo môže vysvetliť záhady o jeho magnetosfére a plazmovej aktivite.
V roku 1781 britský astronóm nemeckého pôvodu William Herschel objavil Urán ako prvú planétu pomocou teleskopu. Táto chladná planéta, tretia najväčšia v našej slnečnej sústave, zostáva aj po 243 rokoch tak trochu záhadou. A ukázalo sa, že niektoré z vecí, ktoré sme si mysleli, že o nej vieme, boli nesprávne.
Veľa poznatkov o Uráne bolo získaných, keď v roku 1986 uskutočnila päťdňový prelet robotická sonda Voyager 2 NASA. Vedci však teraz zistili, že sonda ju navštívila v čase neobvyklých podmienok - intenzívneho slnečného vetra -, ktoré viedli k zavádzajúcim pozorovaniam Uránu, konkrétne jeho magnetického poľa.
Nový pohľad na údaje teraz odhalil, že Voyager 2 sa priblížil k vzdialenej planéte počas zriedkavej udalosti, čo naznačuje, že súčasné poznatky vedcov o planéte mohli byť formované - a skreslené - nezvyčajnou hviezdnou zhodou okolností.
Výsledky štúdie, ktorá bola v pondelok publikovaná v časopise Nature Astronomy, možno vyriešili niektoré záhady, ktoré vznikli v dôsledku zvláštnych údajov sondy Voyager 2 o Uráne. "Sonda videla Urán v podmienkach, ktoré sa vyskytujú len asi v 4 % prípadov," uviedol vo vyhlásení hlavný autor štúdie Jamie Jasinski, fyzik vesmírnej plazmy z Laboratória prúdového pohonu NASA v Pasadene v Kalifornii.
Výsledky štúdie by tiež mohli posilniť myšlienku, že Urán zostáva do značnej miery nepochopeným svetom, keďže základné poznatky astronómov o tejto planéte vychádzajú z mimoriadnej anomálie.
"Keby Voyager 2 dorazil o týždeň skôr, pozorovali by sme oveľa väčšiu magnetosféru," povedal Jasinski. Takáto návšteva by pravdepodobne ukázala, že magnetosféra Uránu je podobná magnetosfére Jupitera, Saturna a Neptúna, ostatných obrovských planét slnečnej sústavy, uviedli vedci. Magnetosféra je oblasť vesmíru obklopujúca planétu, v ktorej dominuje magnetické pole planéty a vytvára ochrannú zónu pred slnečným žiarením a žiarením kozmických častíc.
Pozorovania sondy Voyager 2 zanechali mylný dojem, že magnetosféra Uránu je bez plazmy a má nezvyčajne intenzívne pásy vysokoenergetických elektrónov.
Plazma - štvrtý stav hmoty po pevných látkach, kvapalinách a plynoch - je plyn, ktorého atómy boli rozdelené na vysokoenergetické subatomárne častice. Plazma je bežným prvkom magnetosféry iných planét, takže jej nízka koncentrácia pozorovaná okolo Uránu bola záhadou.
"Zdôrazňujeme, že naše poznatky o systéme Uránu sú veľmi obmedzené a naša analýza ukazuje, že akékoľvek závery z preletu sondy Voyager 2 sú podobne neisté," píšu autori vo svojej štúdii. "Navrhujeme, aby sa objavom urobeným pri prelete sondy Voyager 2 nepripisovala žiadna typickosť, pokiaľ ide o magnetosféru Uránu."
Prelet okolo Uránu "bol plný prekvapení" a vedci okamžite začali hľadať spôsob, ako vysvetliť neočakávané údaje, povedala Linda Spilkerová, projektová vedkyňa pre dvojičky sond Voyager v JPL, ktorá v tom čase pôsobila ako jedna z vedcov misie Voyager 2. Spilkerová sa na novej štúdii nepodieľala.
"Magnetosféra, ktorú sonda Voyager 2 namerala, bola len momentkou v čase," uviedla Spilkerová vo vyhlásení. "Táto nová práca vysvetľuje niektoré zdanlivé rozpory a opäť zmení náš pohľad na Urán," dodala.
Astronómovia žiadajú novú misiu na štúdium Uránu, pretože doterajšie poznatky sú založené na zriedkavých preletoch. Vesmírny teleskop Jamesa Webba poskytol nové poznatky o Uráne, odhalil skryté prstence, mesiace, počasie a atmosféru. NASA stanovila ako prioritu špecializovanú misiu na Urán, pričom plánuje vypustenie orbitálneho modulu a sondy už v roku 2030. Medzitým sonda Voyager 2 pokračuje v ceste medzihviezdnym priestorom a prispieva cennými údajmi k nášmu poznaniu vesmíru.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies