VYSOKÉ TATRY/BRATISLAVA - Pred dvadsiatimi rokmi, 19. novembra 2004, zasiahla Vysoké Tatry jedna z najničivejších kalamít v Európe. Víchrica Alžbeta zdevastovala viac ako 12 000 hektárov lesa, spôsobila obrovské škody a pripravila o život dvoch ľudí. Dodnes sú jej následky pripomienkou nepredvídateľnej sily prírody.
Presne pred 20 rokmi, 19. novembra 2004, zasiahla oblasť Vysokých Tatier obrovská kalamita, ktorá takpovediac zdevastovala väčšinu územia. „Tatry sú preč,“ zneli vtedy zdesené slová lesníkov, ktorí sa púšťali do odstraňovania škôd. Víchrica bola tak extrémne silná, že ju zaradili medzi desať najničivejších kalamít v Európe za posledných 30 rokov. Zničených bolo viac ako 12 000 hektárov lesa, vznikli obrovské materiálne škody a dvaja ľudia, bohužiaľ, zaplatili životom.
Kalamita najviac postihla centrálnu časť Tatier, od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare. Celkovo bolo zničených 12 600 hektárov lesa, z čoho väčšinu tvoril smrek (vyše 75 %) a borovica (viac ako 8 %). Do konca roka 2005 lesníci spracovali takmer 88 % poškodeného lesa. Odstraňovanie následkov víchrice, známej pod názvom Alžbeta, ukončili definitívne v máji 2006.
Podľa rozhodnutí orgánov ochrany prírody muselo zostať 15 až 30 % drevnej hmoty na niektorých miestach bez zásahu, či už ako biomasa, alebo v bezzásahových zónach. Správa TANAP-u uvádza, že nespracovaná kalamita sa stala živnou pôdou pre podkôrny hmyz, čo viedlo k zničeniu ďalších 4 240 hektárov lesa lykožrútom do roku 2014. Takmer polovica z týchto plôch sa nachádzala v bezzásahových oblastiach, kde nebolo možné vykonať následnú obnovu.
Do záchranných prác sa zapojili mestá, organizácie, spoločnosti, hasiči aj armáda s ťažkou technikou. Priamo na mieste pomáhalo viac ako 800 lesníkov zo Štátnych lesov TANAP-u.
Piatok 19. novembra 2004 sa stal pre Tatry osudným – medzi 15:30 a 18:00 zasiahla oblasť mohutná studená fronta sprevádzaná extrémne silným padavým vetrom (bóra). Popadané stromy blokovali cesty a železnice, poškodili elektrické vedenie, strhávali strechy a rozbíjali okná. Mnoho ľudí zostalo odrezaných od svojich domovov. Kalamita si vyžiadala dve obete – českého turistu a vodiča auta, na ktorého spadol strom.
Na Lomnickom štíte vietor dosiahol rýchlosť 170 km/h, na Skalnatom plese 200 km/h a v hornej hranici lesa v nadmorskej výške 1480 m n. m. až 230 km/h. Najvyššiu rýchlosť vetra v histórii zaznamenali na Skalnatom plese v novembri 1965, kedy dosiahol 283 km/h. Záchranné práce komplikovali masy popadaných stromov, miestami vysoké až 10 metrov. Záchranári pomáhali nielen v obydliach, ale aj v odľahlých sanatóriách a hoteloch. Mimoriadna situácia bola v Tatrách vyhlásená 19. novembra 2004 a zrušená 2. decembra toho istého roku.
Lesníci doteraz vysadili viac ako 8,2 milióna sadeníc, z čoho dve tretiny tvoria ihličnany a tretinu listnaté stromy. Obnova lesa však nie je len výsledkom ľudskej činnosti – približne rovnakú plochu dokázala obnoviť príroda prirodzeným zmladením.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies