Radičová sa do Oxfordu vráti v júli na prezentáciu výsledkov

„Je dôležité si uvedomiť, že pre demokratizáciu spoločnosti je úloha spravodajských médií jedna z rozhodujúcich. Je preukázateľné a potvrdené, že čím je väčší, častejší, intenzívnejší prístup a práca občanov so spravodajskými médiami, tým je menší deficit demokracie,“ povedala o tom, k čomu smerujú závery výskumu. Zároveň dodala, že tým je menší rozpor medzi demokratickými očakávaniami, ašpiráciami a hodnotením ako v realite demokracia funguje. Preto veľkú súčasť porovnávania tvorí analýza, po akých médiách občan siaha, čo má naňho rozhodujúci vplyv a aké faktory pôsobia na to, že majú každodennú pravidelnú skúsenosť so spravodajskými médiami.

Podľa Radičovej otázka je, do akej miery i tie médiá, ktoré majú oficiálne označené relácie ako spravodajské, spĺňajú obsahovú náplň spravodajskej relácie, respektíve čo považujú za dôležité informácie o štáte ako celku, v rozhodovaní vlády, o rozhodovaní samospráv, o procesoch, o fungovaní demokracie v krajine, o možnostiach účasti na spravovaní vecí verejných. „To je už problém obsahovej analýzy samotných spravodajských médií. Pravdou ale zostáva, že keď porovnávame staršie demokracie s mladšími, tak v starších existuje dlhšia historická skúsenosť, dlhšie pôsobenie etických a samoregulačných nástrojov aj vo vzťahu k médiám, väčšia citlivosť na médiá,“ povedala s tým, že v starších demokraciách je inak a hlbšie založená kultúra demokracie, lebo je zažitá každodennosťou. To ústí  v stabilnejšej spoločnosti. „Je v nich menší pocit demokratického deficitu,“ konštatovala. 

Radičová zdôraznila, že vieme aj odpovedať na otázku, v čom sú rozdiely aj z hľadiska občanov v každodennosti, čo na to vplýva, čo na to pôsobí. „Okrem makroprostredia je to občianska zručnosť. Ide o priamu skúsenosť, že ak sa občan o niečo snaží, má úspech, jeho úsilie má zmysel. Teda nie formálne vzdelanie v škole, nie formálna kvalifikácia, ale využitie vedomostí v každodennosti na zmenu hoci aj drobností v jeho okolí,“ povedala.