Občas mávala také rozhovory s priateľom, také o živote. Poznáte to, o ničom a zároveň všetkom. Témy si len tak lietali vo vzduchu, sladké aj horké, popretkávané občas aj štipľavým. Spýtal sa jej teda raz, čo jej chýba z detstva.
Nešlo o to, aby vymenovala nejaké veci či hračky, skôr niečo z toho, čo bolo také typické pre detstvo, čo sa jej páčilo na tom byť dieťaťom. Zamyslela sa a pohotovo odpovedala tak, ako by odpovedalo viac z nás, že jej chýba ten nedostatok zodpovednosti.
Lebo keď ste dieťa a vyrastáte v normálnom prostredí, tak nenesiete zodpovednosť za veľa. Nemusíte sa trápiť pre nedostatok peňazí. Nezaujímate sa o to, kedy sa zaplatia účty alebo či sú už zaplatené. Len tak žijete.
Iste, určitú zodpovednosť máte. Napríklad za školu, urobiť si úlohy, počúvať učiteľov, neprepadať, ale prechádzať ročníkmi. Alebo aj za veci, nech nepokazíte, nezničíte, nech sa o izbu dobre staráte. Ale tým sa to končí.
Keď potom prišla domov, spomenula si opäť na rozhovor a premýšľala. Modlila sa a zrazu k nej Boh, svojím tichučkým hlasom, prehovoril jedno slovo. Dôvera.
Dôvera. Znelo to ako pieseň, čo jej bežala mysľou hore-dole. Dôvera, dôvera a zasa raz dôvera.
Prinútilo ju to prehodnotiť svoju odpoveď a vrátiť sa v spomienkach do tých čias, kde smiech znel ináč a aj koláče chutili ináč a prestávky a prázdniny bývali najkrajšími slovami.
Áno, dôverovala rodičom, že sa o ňu postarajú. Verila, že ju ľúbia a budú ju ľúbiť bez ohľadu na to, či občas rozbije dajaký pohár alebo vyleje mlieko na stôl. Verila, že sú to dobrí rodičia. A že im záleží na jej pocitoch. Jednoducho verila.
A keď je také ľahké ako dieťaťu veriť v dobrotu rodičov, hoc sú nedokonalí a dopúšťajú sa prešľapov, prečo sa zdá byť také ťažké dôverovať Bohu?
Keď On je najlepší, najkrajší, jediný dokonalý. Keď On sa žiadnych prešľapov nedopúšťa. Keď On nikdy nemá zlú náladu, ktorú by si potreboval na nás, svojich deťoch, vyliať.
Keď On nikdy nie je unavený tak, že by si chcel od nás, svojich detí odpočinúť.
Keď On nás miluje večnou láskou, a preto nám aj ustavične činí milosť.
Keď On neváhal za nás dať najdrahšie, čo mal, svojho syna, aby nám v Ňom a jedine v Ňom, daroval večný život.
Keď On nám pripravil miesto v nebi, lebo nie je sebecký a nechce si nechať toľkú nádheru pre seba.
Keď Jemu sa nelení dávať nám dobré veci, skôr naopak, teší Ho to,
Keď On po nás tak veľmi túži.
Keď On je taký úžasný.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies