Ukrajina po prvý raz vystrelila britské rakety dlhého doletu Storm Shadow na ruské územie, deň po tom, čo na krajinu vystrelili rakety dlhého doletu vyrobené v Spojených štátoch. Informovali o tom britské médiá.
Účty ruských vojnových spravodajcov na Telegrame v stredu zverejnili zábery, ktoré podľa nich obsahovali zvuk zásahu raketami v Kurskej oblasti, ktorá leží na hraniciach Ukrajiny. Je počuť najmenej 14 obrovských výbuchov, pričom väčšine z nich predchádza ostrý hvizd niečoho, čo znie ako prilietajúca raketa. Na záberoch nakrútených v obytnej oblasti bolo vidieť čierny dym stúpajúci do diaľky.
Hovorca britského premiéra Keira Starmera uviedol, že jeho úrad nebude komentovať správy ani operačné záležitosti.
Británia už skôr uviedla, že Ukrajina môže používať rakety Storm Shadow na ukrajinskom území, ale Londýn už niekoľko mesiacov nalieha na Washington, aby povolil ich použitie na zasiahnutie cieľov na území Ruska.
V utorok Ukrajina použila na údery na ciele v Rusku zbrane dlhého doletu vyrobené v USA. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena povolila Kyjevu použiť tieto rakety len v Kurskej oblasti a jej okolí.
Ruský prezident Vladimir Putin následne znížil hranicu pre jadrový úder v reakcii na širší rozsah konvenčných útokov. Washington následne uviedol, že nevidí dôvod na úpravu svojho jadrového postoja, zatiaľ čo Čína vyzvala na zdržanlivosť.
V ďalšej zmene politiky USA v stredu Biden povolil používanie protipechotných mín na Ukrajine. Washington tiež oznámil balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 275 miliónov dolárov vrátane munície pre vysoko mobilný delostrelecký raketový systém (HIMARS), delostreleckých granátov, rakiet zem-vzduch Javelin a ručných zbraní a munície.
Zmeny v politike USA prichádzajú v čase, keď sa ruská vojna na Ukrajine, ktorá trvá už viac ako 1 000 dní, nachádza v nestabilnej fáze. Takmer pätina ukrajinského územia je v ruských rukách.
V Kurskej oblasti sú rozmiestnené severokórejské jednotky a v čase, keď sa novozvolený prezident USA Donald Trump pripravuje na januárový návrat do Bieleho domu, rastú pochybnosti o budúcnosti západnej pomoci.
Šéf ruskej zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin varoval, že Moskva podnikne odvetné opatrenia proti krajinám NATO, ktoré umožnia údery ukrajinských rakiet dlhého doletu na ruské územie.
Spojené štáty v stredu uzavreli svoje veľvyslanectvo v Kyjeve kvôli tomu, čo označili za hrozbu vážneho leteckého útoku.
Zdroj z americkej vlády uviedol, že zatvorenie veľvyslanectva „súvisí s pretrvávajúcimi hrozbami leteckých útokov“.
Talianske a grécke veľvyslanectvá uviedli, že sa tiež zatvorili. Francúzske veľvyslanectvo medzitým zostalo otvorené, ale vyzvalo svojich občanov k opatrnosti. Nemecké veľvyslanectvo v Kyjeve uviedlo, že zostane otvorené, ale v obmedzenom rozsahu.
Podľa denníka The Kyiv Independent ukrajinský parlament v stredu zmenil pravidlá vojenskej mobilizácie a súhlasil s tým, aby Ukrajinci, ktorí boli prepustení z ruského zajatia, mohli odložiť bojovú činnosť. Vojaci môžu byť prepustení zo služby aj po zabití alebo zmiznutí rodinného príslušníka, dodáva správa.
V stredu sa v správe tlačovej agentúry Reuters uvádza, že Putin je otvorený diskusii s Trumpom o prímerí, ale vylúčil akékoľvek väčšie územné ústupky a trval na tom, aby sa Kyjev vzdal ambícií vstúpiť do NATO.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však na správu agentúry Reuters reagoval slovami, že „akákoľvek možnosť zmrazenia tohto konfliktu pre nás nebude fungovať“.
Na tlačovej konferencii povedal, že pre Rusko je dôležité dosiahnuť svoje ciele, „ktoré sú všetkým dobre známe“.
Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS mal Peskov na mysli požiadavku Ruska na neutrálny a nezúčastnený štatút Ukrajiny, bezpečnosť ruských hraníc a odmietnutie Kyjeva rozmiestniť na svojom území cudzie zbrane.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies