Čínski vedci vyvinuli automatickú pušku určenú pre bezpilotné lietadlá, čím pokročili v bezpilotnej bojovej technológii. Zbraň využíva 7,62 mm náboje ako AK-47, pričom rýchlosť 740 až 900 metrov za sekundu na 10 metrov zodpovedá výkonu AK-47.
Kľúčovou inováciou tejto zbrane je jej takmer nulový spätný ráz, ktorý sa opisuje ako ľahký, ako ťukanie do klávesnice. Podľa vedcov a inžinierov projektu to umožňuje, aby drony či robotické psy mohli so zbraňou ľahko manipulovať a strieľať z nej.
Malé drony sa doteraz obmedzovali na zhadzovanie granátov alebo mínometných granátov na bojiskách, ako sú tie na Ukrajine. Dokonca aj pokročilé bezpilotné platformy a silne modifikované drony majú problém zvládnuť spätný ráz guľometov, čo znižuje ich presnosť a flexibilitu.
Cieľom novej pušky navrhnutej tímom profesora Liu Pengzhana zo Školy strojného a elektrotechnického inžinierstva na Severočínskej univerzite je vyriešiť tieto problémy, uviedol denník South China Morning Post.
Vŕtaním otvoru v zadnej časti hlavne zbrane tím zistil, že môže uvoľniť plynovú rázovú vlnu z výbuchu pušného prachu. Na udržanie rýchlosti strely vyvinuli nový dizajn s vysokopevnostným tesnením v zadnej časti a elektromagnetickým indukčným čipom vo vnútri.
Po vydaní povelu na odpálenie čip zapáli výbušninu a vystrelí strelu. Ako tlak stúpa, pretrhne membránu a vyvzdušní sa cez otvor, čím sa zníži spätný ráz a zachová sa vysoká rýchlosť.
Podľa výskumníkov sa zbraň vyznačuje jednoduchou konštrukciou a nízkymi výrobnými nákladmi, pričom na odpálenie čipu, ktorý je chránený vrstvou keramiky odolnej voči vysokým teplotám a vysokému tlaku, je potrebná len cievka v hlavni.
Nový dizajn zbrane, ktorý vyvinul tím na Severočínskej univerzite s prispením vojenských inžinierov, sa ukázal ako účinný pri viacerých testoch.
Podrobnosti o projekte boli tento mesiac uverejnené v recenzovanom akademickom časopise Acta Armamentarii, kde Liuov tím potvrdil úspešnosť návrhu pri prekonávaní kľúčových výziev v bezpilotnej vojne.
Čína získala značnú výhodu vďaka svojim priemyselným kapacitám pri vývoji takýchto zbraní. V reakcii na rastúce obavy z možného zneužitia jej inovácií a výrobkov však Peking nedávno zaradil výrobky dronov s dvojakým použitím a súvisiace technológie na svoj zoznam kontrolovaných výrobkov.
Okrem toho sa Severočínska univerzita ukázala ako kľúčová výskumná inštitúcia pri vytváraní takýchto pokročilých konštrukcií zbraní, pričom spolupráca medzi akademickými odborníkmi univerzity a inžiniermi z rôznych čínskych vojensko-priemyselných podnikov zohráva kľúčovú úlohu pri napredovaní jej zbrojárskeho priemyslu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies