Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odsúdil návrh predstaviteľa NATO, aby sa Aliancia zamerala na ruské raketové odpaľovacie zariadenia. Lavrov reagoval na poznámky admirála Roba Bauera, predsedu Vojenského výboru NATO, o tom, ako sa Aliancia môže vyrovnať s hrozbou, ktorú predstavuje Rusko.
Počas diskusie, ktorá nasledovala po jeho vystúpení v Centre pre európsku politiku v Bruseli, Bauer povedal: „Myšlienka bola, že sme obranná aliancia, takže budeme len sedieť a čakať, kým na nás nezaútočia, a potom, keď na nás zaútočia, budeme schopní zostreliť ‚šípy‘, ktoré k nám priletia,“ čím narážal na ruský úder.
Povedal tiež, že pri odpovedi na akýkoľvek útok by bolo „rozumnejšie“ „zaútočiť na strelca, teda... na Rusko - ak Rusko zaútočí na nás. Takže je potrebné mať kombináciu hlbokých presných (úderov), ktorými môžete vyradiť zbraňové systémy, ktoré sa používajú na útok na nás.“
Lavrov uviedol, že Bauer „nekompromisne vyhlásil“, že „na dosiahnutie cieľov ochrany a obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie je potrebné preventívne zasiahnuť tie ciele v Ruskej federácii, ktoré by podľa názoru NATO mohli predstavovať hrozbu“, uvádza ruská štátna tlačová agentúra TASS.
Bauer uviedol, že Aliancia zasiahne až po Rusku a vo svojom prejave nepoužil slovo „preventívne“. Ruské slovo „preventívne“, ktoré v citáte Lavrova uviedla agentúra TASS, bolo v anglickej verzii agentúrnej správy vynechané.
Bauer povedal, že NATO je „obranná aliancia“, ktorá „by [prijala] prvý úder“. Lavrov však uviedol, že Bauerove výroky svedčia o tom, že aliancia, ktorá týmito výrokmi verejne oznámila svoje „skutočné zámery“, už „zahodila všetku slušnosť“.
Ruský poslanec Sergej Mironov sa chopil interpretácie a tvrdí, že Bauer vyzýva na „preventívny úder NATO“.
„Pán Bauer je buď hlupák, alebo provokatér. Možno oboje naraz,“ uviedol Mironov vo vyhlásení pre Newsweek, v ktorom poukázal na ruský jadrový potenciál, ktorý zahŕňa ‚hypersonickú zbraň, pred ktorou nemá nikto ochranu‘.
Napätie medzi Moskvou a NATO dosiahlo historické maximum v dôsledku vojny, ktorú Kremeľ označil za zástupný konflikt s Alianciou. Putin minulý týždeň oznámil, že nariadil odpálenie balistickej rakety stredného doletu Orešnik na ukrajinské mesto Dnipro.
Nasledovalo to po tom, ako Spojené štáty zrušili svoje obmedzenia pre Ukrajinu používať ATACMS na údery vnútri ruského územia, keďže rastú obavy z perspektívy eskalácie.
„Počas celej vojny bolo každé jedno rozhodnutie Bidenovej administratívy a jej spojencov kalibrované s cieľom spomaliť sklz k priamemu konfliktu medzi dvoma štátmi s jadrovými zbraňami,“ povedal Andrew Payne, hlavný lektor zahraničnej politiky a bezpečnosti na City St. George's, University of London.
„Zaujímavá dynamika spočíva v tom, že nebyť amerických volieb, Bidenova administratíva by sa pravdepodobne viac obávala eskalačných dôsledkov svojich rozhodnutí, než sa v súčasnosti zdá,“ povedal pre Newsweek.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies